Spred očí astronómov zmizla jedna z najmasívnejších čiernych dier vo vesmíre
Po supermasívnej čiernej diere v jadre galaxie A2261-BCG sa akoby zľahla zem
Vesmír je plný galaktických zoskupení, no Abell 2261 sa radí do úplne inej kategórie. V jadre galaxie, ktorá sa nachádza v úplnom centre zoskupenia by sa mala nachádzať jedna z najmasívnejších čiernych dier vo vesmíre, píše portál Science Alert. Problém je, že astronómovia po nej nenašli žiadne stopy.
Výskumy neprinášajú žiadne odpovede. Ak by bola supermasívna čierna diera vystrelená gravitáciou z jadra galaxie, zanechala by po sebe stopy. Tie však nenašli a jej existenciu nepotvrdilo ani správanie sa materiálu v okolí galaktického jadra, kde by sa mala podľa teórií nachádzať. To je problém, pretože vedci netušia, prečo sa nedá spomínaná čierna diera odhaliť. Bližší výskum by však mohol odhaliť, prečo ju nedokážeme zachytiť.
Galaktické zoskupenia sa radia medzi najväčšie, gravitáciou spútané, štruktúry vo vesmíre. Bežne môžeme v týchto regiónoch nájsť stovky, až tisíce galaxií, ktoré sa držia pokope. V strede sa nachádza obrovská, nezvyčajne jasná galaxia, ktorá sa označuje ako BCG (pozn. redakcie: Brightest Cluster Galaxy).
Skrývajúca sa čierna diera
V prípade zoskupenia Abell 2261 si môžeme všimnúť, že jej najjasnejšia galaxia, A2261-BCG vyčnieva aj spomedzi ostatných BCG. Od zeme sa nachádza 2.7-miliárd svetelných rokov, v priemere má milión svetelných rokov, čo je desaťnásobok veľkosti Mliečnej dráhy. Jej jadro má v priemere 10-tisíc svetelných rokov a je najväčším galaktickým jadrom, aké sme doteraz pozorovali.
Keď sa pozrieme na hmotnosť tejto galaxie, ktorá je úmerná s čiernou dierou v jej strede, zistíme, že hmotnosť supermasívnej čiernej diery by sa mala pohybovať v rozmedzí od 3 do 100-miliárd Sĺnk. V tom prípade by mohlo ísť o jednu z najväčších čiernych dier vo vesmíre.
Neprehliadnite
Čierne diery vyžarujú špecifický druh radiácie keď sú aktívne a požierajú materiál okolo seba. Lenže pozorovania A2261-BCG nepriniesli ani náznak podobnej radiácie. Tím astronómov momentálne pracuje s myšlienkou, že čierna diera bola vplyvom gravitačných interakcií vyhodená z jadra.
BCG galaxie rastú prostredníctvom zrážok s inými galaxiami. V tejto situácií zároveň dochádza aj k zlučovaniu čiernych dier v ich jadrách. Pri tom vznikajú intenzívne gravitačné vlny, ktoré môžu za špecifických podmienok vykopnúť jednu z čiernych dier a vyslať ju naprieč vesmírom. Ak by to bola pravda a astronómovia by našli stopy chýbajúcej čiernej diery, išlo by o prelomový objav.
V súčasnosti totiž nevieme, či môže dôjsť k spätnému rázu pri zlučovaní supermasívnych čiernych dier a ani to, či sa supermasívne čierne diery môžu vôbec zlúčiť. Podľa teórií sa supermasívne čierne diery zastavia v poslednom parseku svojej dráhy. Región vesmíru, v ktorom sa nachádzajú totiž nie je dostatočne veľký na to, aby sa mohli ich obežné dráhy rozpadnúť.
Komentáre