Spravila z nás konzumácia mäsa ľudí? Nová štúdia prináša viac svetla do chybnej hypotézy
Ohromujúce množstvo dôkazov naznačuje, že konzumácia mäsa rapídne vzrástla až pri druhu Homo erectus. Niekde sa však stala chyba.
Čo nás robí ľuďmi? Dôkazy naznačujú že tie najzákladnejšie charakteristiky, napríklad väčšie mozgy, sa po prvýkrát objavili pri druhu Homo erectus, teda pred približne 2-miliónmi rokov. Tieto zmeny sa spájajú s dôležitou zmenou v našom životnom štýle, píše portál SciTech Daily.
Tou zmenou je podľa štúdie publikovanej 24. januára väčšia konzumácia mäsa. Táto štúdia bola publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences a prináša so sebou isté nejasnosti. Niektorým vedcom sa totiž nepozdáva myšlienka, že sa zvýšená konzumácia mäsa sa objavila až pri človekovi vzpriamenom. Takéto rozmýšľanie totiž výrazným spôsobom podporuje hypotézu – „konzumácia mäsa z nás spravila ľudí“. Dôkazy sú v tomto smere jednoznačné, ale autori štúdie si všimli, že sa kladie veľký dôraz na štúdiu práve tohto časového obdobia nášho vývoja.
„Paleoantropológovia našli množstvo dokonale zachovalých nálezísk. V nich sa našli stopy, ktoré naznačujú, že konzumácia mäsa rapídne vzrástla pred 2-miliónmi rokov,“ vysvetľuje autor štúdie, W. Andrew Barr.
Ako je to ale naozaj s našim vývojom a konzumáciou mäsa? Autori novej štúdie analyzovali 59 nálezísk, ktoré sa datujú od 2.6 do 1.2-milióna rokov do minulosti. Na ich základe posudzovali našich predkov a konzumáciu mäsa. Ich práca naznačuje, že v skutočnosti nešlo o žiadnu „explóziu“ v konzumácii mäsa ako to mnohé hypotézy naznačujú.
Mäso nie je tak dôležité, ako sme si mysleli
Existuje množstvo upravených kostí, ktoré naši predkovia používali ako nástroje a nálezy rapídne vzrástli po tom, ako sa objavil druh Homo erectus. Neznamená to ale že by sa správanie našich predkov nejak drasticky zmenilo, no vedci sa viac zameriavali na skúmanie tohto druhu človeka.
„Je dôležité, aby sme sa neustále pýtali veľké otázky ohľadom našej evolúcie. Táto štúdia je príkladom toho, ako sa môže naše chápanie objavených dôkazov zmeniť,“ vysvetľuje Briana Pobiner zo Smithsonian National Museum of Natural History.
Výskumy teda dokázali, že naši predkovia, druh Homo erectus, nezačali konzumovať výrazne väčšie množstvo mäsa, ako jeho predkovia. Hypotéza o tom, že nás „mäso robí ľuďmi“ nemusí byť správna. Vedci do budúcna plánujú skúmať anatomické, či behaviorálne vlastnosti, ktoré sa spájajú s evolúciou moderného človeka.
Neprehliadnite
Ďalšie teórie naznačujú, že sa moderní ľudia začali tvoriť v momente keď si rozdeľovali potravu. Iné teórie hovoria, že vývoj moderného človeka prišiel s kontrolovaným ohňom a varením. Ide ale o alternatívne hypotézy, ktoré nemajú v archeologických záznamoch silné zastúpenie. To znamená, že vedci musia objaviť ďalšie dôkazy, ktoré by tieto teórie potvrdili.
Nanešťastie nejde len o problém minulosti. V súčasnosti môžeme nájsť ľudí, ktorí svoje stravovacie návyky zakladajú na predstave, že zvýšená konzumácia mäsa môže byť priaznivá a v minulosti viedla k evolučným zmenám našich predkov.
Komentáre