Sopečné erupcie a ich ničivý dopad na planétu: Nová štúdia NASA je v rozpore z predchádzajúcimi prácami

Predchádzajúce výskumy naznačovali, že počas masívnych erupcií dochádza k ochladeniu planéty. Pravda môže ležať niekde úplne inde.

Sopečné erupcie môžu mať iný dopad na planétu, než sme si mysleli
Zdroj: Unsplash (Marc Szeglat, Alberto Restifo), Pixabay (AlexAntropov86), Úprava: Vosveteit.sk

Štúdia americkej NASA naznačuje, že mimoriadne silné sopečné erupcie môžu výrazným spôsobom prispieť k otepľovaniu planéty a taktiež ničeniu ozónovej vrstvy, ktorá nás chráni pred ultrafialovým žiarením, píše portál vesmírnej agentúry.

Nové zistenia sú v priamom rozpore z predchádzajúcimi vedeckými prácami, ktoré tvrdili pravý opak. Zistenia NASA zároveň prinášajú lepší pohľad na to, ako mohli čadičové erupcie ovplyvniť podnebie susedných planét, Venuše a Marsu. Predpokladá sa, že mimoriadne silné erupcie mohli tieto planéty krátkodobo ohriať, no z hľadiska dlhodobej obývateľnosti planétu odsúdili na zánik tým, že prispeli k strate vody.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Existuje niekoľko typov vulkanických erupcií. Niektoré sú na jednu stranu explozívne, no trvajú relatívne krátko a to približne niekoľko hodín alebo dní. Medzi tieto explózie sa radí napríklad sopka Pinatubo alebo explózia Tonga. Ak ale nastane mimoriadne silná erupcia, označujúca sa aj ako erupcia povodňového čadiča, tá môže trvať niekoľko stoviek možno až tisíce rokov. Počas nej sa vytvárajú regióny povodňového čadiča, ktorý dokáže pokryť veľké plochy pevniny čadičovou lávou.

Sopečných erupcií môže byť niekoľko a odohrávajú sa v časovom rozmedzí približne to rokov. V minulosti sa tieto série erupcii odohrali približne v rovnaký čas ako masové vymieranie života na Zemi. Zároveň sa spájajú s mimoriadne teplými obdobiami. Série mimoriadne silných sopečných erupcií sú bežné aj na povrchu Venuše alebo Marsu.

Ako tvrdia vedci z americkej NASA, očakávalo sa, že simulácie ukážu ochladzujúci efekt erupcií, no namiesto toho dostali presný opak.

„Krátke obdobie ochladenia nahradilo intenzívne otepľovanie,“ vyjadril sa Scott Guzewich, z NASA’s Goddard Space Flight Center.

Ničivý dopad na ozónovú vrstvu

Simulácie zároveň ukázali, že masívne sopečné erupcie ničia ozónovú vrstvu planéty. Toto zistenie ale pre vedcov nebolo až takým prekvapením. V takýchto prípadoch sa ozónová vrstva môže celosvetovo stenčiť až o dve tretiny. Pre potreby výskumu vedci simulovali štvorročnú sériu erupcií, ktorá sa označuje ako erupcia kolumbijského riečneho čadiča. Predpokladá sa, že táto erupcia nastala pred 15 až 17-miliónmi rokov na území dnešných Spojených štátov.

„Erupcie, akou bola táto, by vypustili do atmosféry obrovské množstvo oxidu siričitého. Táto látka by sa v atmosfére rýchlo premenila na pevný aerosol sulfátu. Ide o čiastočky, ktoré odrážajú slnečné svetlo, čo by viedlo k ochladeniu planéty, no zároveň absorbujú infračervené žiarenie, čo by viedlo k otepleniu atmosféry,“ vysvetľuje Guzewich.

K otepľovaniu dochádza k vyššej časti troposféry a nižšej stratosfére. Proces umožňuje vodnej pare preniknúť do stratosféry, ktorá je normálne veľmi suchá. Vodnú paru možno považovať za účinný skleníkový plyn. Voda zároveň ničí ozónovú vrstvu, našu ochranu pred škodlivým UV žiarením. Povodňový čadič uvoľňuje aj oxid uhličitý, ďalší skleníkový plyn. Ak sa výsledky štúdie potvrdia, silné erupcie, pri ktorých vzniká povodňový čadič, by mohli vysvetliť aj to, prečo je dnes Mars vyprahnutou planétou.

Prihlás sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre