Sme vo vesmíre sami? Tak, či onak, zistíme to už čoskoro, tvrdí ambiciózny odhad vedca

V príprave je niekoľko technologických projektov, ktoré by nám už o niekoľko rokov mohli povedať, či existuje život aj mimo planéty.

Čína tvrdí, že zachytila kontakt od mimozemskej civilizácie
Zdroj: NASA, SimilarPNG, Úprava: Vosveteit.sk

Zem je zatiaľ jedinou planétou, na ktorej existuje život. Napriek snahám vesmírnych agentúr objaviť jeho stopy na Marse a viacerým projektom pokúšajúcim sa nájsť stopy inteligentných civilizácií za hranicami sústavy, ľudstvo ostáva vo vesmíre samé. Lenže kedy sa to zmení?

Odpoveď na túto otázku neexistuje, no jeden vedec verí tomu, že život objavíme už čoskoro a to v nasledujúcich 25 rokoch, vysvetľuje portál Space. Tým vedcom je Sasha Quanz zo švajčiarskeho technologického inštitútu ETH Zurich. Svoju ambicióznu predikciu podporila tvrdením, že momentálne sú v príprave technologické projekty, ktoré by mohli zistiť, či sme vo vesmíre sami.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„V roku 1995 môj kolega a laureát na Nobelovu cenu, Didier Queloz objavil prvú planétu mimo Slnečnej sústavy. Dnes ich poznáme viac ako 5-tisíc a denne sa tento zoznam rozširuje,“ povedal Quanz.

Planéta vhodná pre život

Len v našej Mliečnej dráhe sa nachádza ešte kvantum planét, ktoré čakajú na to, kým si ich všimneme. Naša galaxia je domovom pre viac ako 100-miliárd hviezd a astronómovia veria, že každá má minimálne jednu planétu. Z tohto obrovského množstva svetov sa nájde stále veľké číslo planét, ktoré sa nachádzajú vo vhodnej vzdialenosti a môžu mať podmienky pre život.

Problém je, že astronómovia zatiaľ nedokážu povedať, či niektoré z pevných planét majú atmosféru alebo nie. V tomto prípade potrebujú technológiu, ktorá by umožnila planéty zachytiť priamo. Pomôcť môže aj Webbov vesmírny ďalekohľad, no ten nebol vytvorený na to, aby sa venoval študovaniu exoplanét.

Hlavnou vedeckou náplňou Webbovho teleskopu je pátranie po najstarších hviezdach vo vesmíre. To, že sa mu len nedávno podarilo výrazným spôsobom posunúť aj odbor exoplanetárneho výskumu, je len pridaný bonus. Zatiaľ najvýkonnejšiemu vesmírnemu teleskopu na svete, aj mimo neho, sa podarilo odhaliť stopy oxidu uhličitého a vody v atmosfére niekoľkých exoplanét. Aj napriek prelomovým objavom Webb nestačí na to, aby preskúmal malé planéty s veľkosťou Zeme.

Už sa však pracuje na teleskopoch, ktoré by túto náročnú úlohu zvládli. Príkladom je Extreme Large Telescope, ktorý stavia Európske južné observatórium v Čile. Teleskop ponúkne obrovské 40-metrové, zrkadlo a po dokončení bude najväčším optickým teleskopom na svete.

„Hlavnou úlohou teleskopu ELT bude zachytiť prvú fotografiu pevnej planéty, možno podobnej našej Zemi. Táto planéta leží pri jednej z najbližších hviezd,“ vysvetľuje Quanz.

Ani obrovský optický teleskop nemusí dokázať nájsť stopy života mimo Slnečnej sústavy. 25 rokov na odhalenie života mimo Zeme je mimoriadne ambiciózny časový limit, no slovami Quanza, „nie je nerealistický“. Na záver dodáva, že nikto nemôže garantovať, že objavíme život mimo Slnečnej sústavy. Kým sa tak stane, vedci budú pracovať na ďalších objavoch, potenciálne meniacich spôsob akým sa pozeráme na vesmír okolo nás.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre