Slovenka viedla prelomovú štúdiu do minulosti našej Zeme: Zistili príčinu jednej z najväčších klimatických zmien
Výskumníci vedení slovenkou zistili príčinu jednej z najväčších klimatických zmien v histórii Zeme. Hlavným páchateľom bol oxid uhličitý.
Výskumníci zo Slovenskej akadémie vied v rámci novej štúdie odhalili príčinu jednej z najväčších klimatických zmien v histórii planéty. Vo vedeckej práci sa zameriavali na atmosférický oxid uhličitý.
Úloha atmosférického CO2 je nám dnes všetkým pomerne známa, hovoria autori štúdie, no jedným dychom podotýkajú, že jeho dlhodobé pôsobenie v geologickej minulosti nebolo až doteraz dobre zdokumentované. Hodnoty oxidu uhličitého v minulosti našej planéty dokážeme zistiť na základe horninového záznamu, no tento proces nie je jednoduchý.
Nový výskum viedla Slovenka Hana Juriková z University of St. Andrews v Škótsku. Jej tímu sa podarilo po prvýkrát objasniť úlohu oxidu uhličitého pri dlhodobom zaľadnení Zeme na konci prvohôr.
„Zistili sme, že Permo-karbónske zaľadnenie (tzv. Late Paleozoic Ice Age, v období medzi 370 až 294 miliónmi rokov) malo dlhodobo nízke hodnoty CO2 (~200-300 ppm). Atmosférický CO2 potom náhle stúpol počas raného permu (pred 294 miliónmi rokov) v dôsledku rozsiahlych vulkanických erupcií, čím sa planéta ohriala a ľad sa roztopil,“ vysvetľuje Dr. Hana Jurikova, hlavná autorka štúdie.
Úloha oxidu uhličitého pri zaľadnení Zeme
Dnes si hodnoty atmosférického oxidu uhličitého spájame hlavne s globálnym otepľovaním. Rôzne hodnoty však môžu podnebie našej planéty meniť rôznymi spôsobmi. Kombináciou izotopov bóru s izotopmi stroncia, uhlíka a kyslíka zachovaných v kalcitových schránkach fosílnych ramenonožcov vedecký tím dokázal vypočítať, koľko CO2 bolo v minulosti v atmosfére Zeme a ako sa jeho hodnoty menili.
Výskumníci skúmali fosílie živočíchov, ktoré sa objavili už v kambriu a dodnes obývajú morské prostredia. Tieto živočíchy majú kalcitové ulity, ktoré vznikajú v čiastočnej rovnováhe so zložením morskej vody. Vďaka tomu môžu vedci cez tieto ulity skúmať klimatické podmienky dávnej minulosti.
Neprehliadni
Autori štúdie vysvetľujú, že koniec permo-karbónskeho zaľadnenia predstavoval zlomový bod vo vývoji suchozemských a morských ekosystémov. Hoci výskumníci donedávna nevedeli, čo viedlo k tak výraznej zmene, novej štúdii sa podarilo dokázať, že k prechodu prispel atmosférický oxid uhličitý. CO2 má v atmosfére kľúčovú úlohu. Tento skleníkový plyn absorbuje infračervené žiarenie, čím vedie k otepľovaniu planéty.
Keď je v atmosfére oxidu uhličitého veľa, podnebie Zeme sa otepľuje. Naopak, keď koncentrácie atmosférického CO2 klesajú, Zem vstupuje do globálnej ľadovej doby. Autori štúdie vysvetľujú, že určité hodnoty oxidu uhličitého sú potrebné na to, aby bola naša planéta obývateľná a nezamrzla. Výrazné zvýšenie hodnôt tohto plynu ale môže planétu otepliť až veľa. Globálnym otepľovaním sa dvíhajú hladiny morí a môže sa stať, že sa niektoré oblasti Zeme stanú neobývateľnými.
Pochopenie globálneho otepľovania
Dnes čelíme problému, kedy sú pre nás hladiny atmosférického CO2 nebezpečné. Zem prechádza nebezpečným globálnym otepľovaním a rok čo rok sa lámu rekordy v celoročných teplotách. Počas leta čelíme horúčavám, ktoré už teraz zle ovplyvňujú naše zdravie a v budúcnosti nebude situácia lepšia, pokiaľ sa nerozhodneme niečo s globálnym otepľovaním urobiť. V prípade najhorších scenárov hrozí, že by ľudia nemuseli byť schopní prežiť v tropických oblastiach planéty.
Historický vývoj atmosférického oxidu uhličitého nám pomáha získať lepšiu predstavu o tom, ako zmeny v koncentráciách skleníkového plynu menia tvár našej Zeme. Zároveň vďaka tomu dokážeme zistiť aj to, ako dlho napríklad môže trvať prechod planéty z ľadovej doby do miernejších podmienok.
Vedci dobre vedia, že vyriešením problémov s oxidom uhličitým v atmosfére sa problémy nevyriešia hneď. Zem je veľký systém, ktorý sa skladá z nespočetného množstva prepojených procesov. Zmeny preto prebiehajú na dlhšej škále a aj manipulácia jedného zdanlivo malého procesu môže mať dôsledky, ktoré zatiaľ nedokážeme odhadnúť. Nová štúdia výskumníkov sa objavila aj v prestížnom vedeckom časopise Nature Geoscience.
Komentáre