Slováci ukázali prstom, kto má zastaviť dezinformácie. Veľký prieskum hovorí jasne
Prieskumná spoločnosť NMS prezradila postoj Slovákov k dezinformáciám.
Dnes žijeme v informačnej dobe. Správy rôzneho druhu a kvality sa na nás valia zo sociálnych sietí, množstva spravodajských portálov a iných zdrojov. Bohužiaľ, neoddeliteľnou súčasťou ľahkého prístupu k informáciám je aj fakt, že niektoré zo správ nebudú pravdivé.
Dezinformácie sa stali súčasťou online existencie a trend naznačuje, že sa ich objavuje čoraz viac. Lenže kto by mal mať na starosti to, aby sa dezinformácie šírili čo najmenej? Niektorí veria, že je to na samotných platformách, ako napríklad Facebook, Instagram, Telegram a iné, aby nastavili svoju politiku tak, aby efektívne moderovali dezinformačný obsah.
Kto by mal bojovať proti dezinformáciám?
Iní zas veria, že ľudia sami by si mali kontrolovať, aké informácie príjmu a budú šíriť ďalej. To znamená sám si triediť relevantné info, zdieľať len dôveryhodné spravodajské zdroje alebo lajkami označovať tie správy, ktoré sú pravdivé a hodnotné. Portál NMS ale tvrdí, že bojovať proti hoaxom a dezinformáciám by mal hlavne štát.
“Zdroje a povaha informácií, ktoré každodenne konzumujeme, majú veľký vplyv na náš život, ale aj na celospoločenské dianie. Formujú naše názory, dávajú nám informačný základ na utváranie si postojov ku krízovým situáciám a v neposlednom rade pomáhajú definovať naše politické a hodnotové ukotvenie, ktoré sa pretavuje do volebných výsledkov,” píše portál NMS.
Prieskumy ukazujú, že každý druhý Slovák vníma, že hlavná zodpovednosť za boj proti šíreniu nepravdivých informácií je na pleciach štátu. Väčšie percento obyvateľstva, ktoré s týmto názorom súhlasí, sú seniori a vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Štát ale nie je hlavnou zodpovednou entitou za boj proti dezinformáciám. Takmer 40% ľudí v prieskume uviedlo, že by si dezinformácie mali ustrážiť samotní ľudia, ktorí médiá konzumujú a ďalej šíria.
Prieskum sa zameriaval aj na spôsoby, odkiaľ najčastejšie čerpáme informácie. Stále ostáva na prvom mieste televízne spravodajstvo, nové informácie z neho čerpáme až v 56% prípadov. Sociálne siete sú ale tesne za ním a odborníci predikujú, že by mohli v budúcnosti televíziu predbehnúť.
Neprehliadni
Čo sa týka čerpania informácií zo spravodajských portálov, to je ako tretí zdroj čerpania relevantných informácií, no v porovnaní s televíziou a sociálnymi sieťami výraznejšie zaostáva, nové informácie z portálov čerpáme len v 36% prípadov. Spravodajské portály pritom sleduje výrazne viac mužov ako žien.
Aj vek má vplyv na to, odkiaľ čerpáme informácie
Možno ťa neprekvapí, že aj to, koľko máme rokov, zohráva úlohu v tom, ako a odkiaľ čerpáme informácie. Generácia Z, ktorá sa pohybuje od 18-28 rokov, je plne digitálna. Najčastejšie informácie čerpajú zo sociálnych sietí. Zároveň pri tejto generácií platí, že si vyberajú médiá aj na základe cenovej dostupnosti.
Milenáli, teda ľudia od 29-44 rokov, sú “všestrannejší” a informácie čerpajú viac-menej so všetkých digitálnych zdrojov rovnako. Opäť ale jemne prevládajú sociálne siete. Prieskum prezradil, že mileniáli hľadajú v médiách oproti ostatným generáciám častejšie aj nejakú pridanú hodnotu.
Generácia X čerpá informácie primárne z televízneho spravodajstva, pričom sociálne siete sú na druhom mieste, no oproti televízii výrazne zaostávajú. Taktiež spolu s “boomermi” čerpajú častejšie informácie aj z rádia.
Poslednou skúmanou generáciou sú Baby Boomers, čiže ľudia od 61 rokov vyššie. Tí taktiež čerpajú informácie primárne z televízie, no opäť získavajú info aj zo sociálnych sietí.
Ako môžeš vidieť na grafe vyššie, sociálne siete sa stali dominantným zdrojom čerpania informácií a ich úloha v budúcnosti môže byť ešte podstatnejšia. Ako posledné prieskum zisťoval aj to, na základe čoho si vyberáme médiá, ktoré pravidelne sledujeme. Najdôležitejšiu úlohu hrá podľa opýtaných dôveryhodnosť média v ich očiach, pričom ako druhé je nezávislosť a objektívnosť média.
Komentáre