Slováci si na internete nedávajú servítku pred ústa. Štúdia ukazuje, že medzi nami žije viac hulvátov, než by sme chceli
Analytici z Eurostatu vykonali prieskum toho, ako často sa mladí Európania stretávajú s nenávistnými a posmešnými prejavmi na internete. Takto sme dopadli.
Analytici z Eurostatu vykonali prieskum, ktorý sa týka nenávistných a posmešných prejavov na internete medzi mladými ľuďmi v Európe. Výskumníci sledovali užívateľov vo veku od 16 až do 29 rokov a ukázalo sa, že Slovensko patrí ku krajinám, ktoré v prieskume dopadli najhoršie.
Ako vysvetľujú analytici, minulý rok sa s nenávistnými a posmešnými prejavmi stretla takmer polovica, presnejšie 49% mladých Európanov. Na Slovensku to boli až dve tretiny.
“Dvaja z troch Slovákov vo veku 16 až 29 rokov sa v minulom roku stretli na internete s online správami, ktoré považovali voči jednotlivcom alebo skupinám ľudí za nepriateľské, posmešné či ponižujúce,” píše sa v správe Eurostatu.
Slovensko je jednou z najhorších krajín
Podľa analytikov patrí Slovensko ku krajinám EÚ, kde sú nenávistné prejavy najrozšírenejšie. Najhoršie v prieskume dopadlo Estónsko, nasledovalo Dánsko, Fínsko a až potom Slovensko. Najmenej nenávistných prejavov vnímajú mladí užívatelia v Bulharsku, Rumunsku a v Chorvátsku.
Keď sa už mladý človek stretne s nenávistnými alebo posmešnými príspevkami, správami alebo odkazmi, najčastejšie ide o politické alebo spoločenské témy, a to až v 35% prípadov. Nasleduje sexuálna orientácia, posmešky z LGBTI a narážky na rasový alebo etnický pôvod.
Posmešné alebo nenávistné prejavy sa u nás na Slovensku týkajú taktiež politiky, v 47,8% prípadov. Nasleduje sexuálna orientácia a LGBTI v 44% prípadov a útoky na rasu a etnicitu v 38% prípadov. Vo všetkých troch kategóriách sa nenávistné a posmešné prejavy objavujú v našom online priestore častejšie ako je priemer Európskej únie.
Neprehliadni
Okrem toho sa na internete objavovali častokrát aj nenávistné alebo posmešné prejavy ohľadom náboženstva, intimity alebo postihnutia. Nakoniec sa častokrát útočilo aj na osobné vlastnosti konkrétnych ľudí.
“Prejavy nenávisti, neznášanlivosti a posmechu bývajú často súčasťou kybernetickej šikany, s ktorou popri rastúcej digitalizácii stretáva čoraz viac mladých ľudí,” pripomína Roman Čupka, odborník na kybernetickú bezpečnosť zo spoločnosti Istrosec.
Kyberšikana sa u nás nerieši dostatočne často
Čupka ďalej dodáva, že riešenie nenávistných prejavov, neznášanlivosti a posmechu, ktoré prerastajú až do kyberšikany sa u nás rieši veľmi slabo. Len 40% obetí sa podľa jeho názoru priznáva s takouto skúsenosťou rodičov a ešte menej obetí hlási podobné správanie učiteľom. Treba neustále myslieť na to, že dôsledky kyberšikany a nenávistných prejavov majú devastačný dopad na duševné zdravie mladých ľudí a v niektorých prípadoch sa môžu skončiť tragicky.
„Rozhodujúcu rolu v boji proti nenávistným prejavom a kyberšikane musia zohrať rodičia. V prvom rade osvetou a sledovaním, ako sa deti správajú, ale nemali sa taktiež zdráhať využiť nástroje na monitoring digitálnych zariadení,“ hovorí.
V budúcnosti by sme mohli mať efektívnejšie nástroje na vysporiadanie sa s kyberšikanou. Čupka verí, že v tomto prípade by mohla pomôcť aj umelá inteligencia, ktorá sa do našich životov dostáva čoraz viac. AI systém by mohol monitorovať obsah správy a v prípade nevhodných poznámok odosielateľa upozorniť na to, že to, čo sa rozhodol napísať, môže byť pre prijímateľa správy urážlivé. Následne sa môže odosielateľ sám rozhodnúť, či správu odošle alebo nie.
Samozrejme, toto samo o sebe neurobí nič pre riešenie kyberšikany, no rovnaký systém by mohol existovať aj na strane prijímateľa. Ešte pred prijatím správy by mohol AI systém vyhodnotiť obsah správy a v prípade nenávistných, posmešných alebo iných nevhodných vyjadrení upozorniť prijímateľa na obsah správy a ponúknuť mu možnosť správu vymazať bez toho, aby danú správu videl.
Komentáre