SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Slnko malo v minulosti prstence ako Saturn: Táto „drobnosť“ je dôvod, prečo sústava vyzerá tak, ako vyzerá

Vedci sa pozreli na to, ako vznikala Slnečná sústava a našli nové pozoruhodné informácie.

Keď bola naša Slnečná sústava v zárodku vôbec by ste ju nespoznali a pravdepodobne by ste ani nepovedali, že jedného dňa môže okolo mladej hviezdy existovať planéta, na ktorej sa nachádza život.

Mladá hviezda okolo seba pred zhruba 4.5-miliardami rokov nemala žiadne planéty len prstence horúcej hmoty, ktoré ju obiehali a sem tam nejaký materiál padol do vyvíjajúceho sa Slnka, píše portál Live Science. Podľa slov novej štúdie boli tieto prstence dôvodom, prečo naša planéta vyzerá tak, ako vyzerá. Ak by neexistovali, z našej planéty by sa stala takzvaná super-Zem. Ide o typ planét, ktoré sú dvakrát väčšie a desaťnásobne ťažšie ako naša planéta. Vedci zistili, že super-Zeme obiehajú okolo 30% žltých trpaslíkov, hviezd podobných nášmu Slnku.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Vedci si všimli, že tento typ planét je v našej galaxii pomerne bežný a tak sa začali zaoberať tým, prečo má naša Slnečná sústava len „obyčajnú“ Zem. Odpoveď im pomohla nájsť počítačová simulácia, ktorá rekonštruovala vznik a vývoj našej sústavy. Podľa nej existovali okolo mladého Slnka vysokotlakové regióny, ktoré vznikli, keď sa častice pohybovali smerom k hviezde.

Prstence ako Saturn

Pohybom k Slnku sa zohriali a vypustili veľké množstvo plynu. Podľa simulácie existovali tri výrazné oblasti, kde sa pevné častice premenili na plyn. Tieto oblasti sa označujú ako sublimačné línie. V sublimačnej línii, ktorá sa nachádzala najbližšie pri mladom Slnku sa kremík premieňal na plyn. V prostrednej línii bola teplota menšia avšak dosť vysoká na to, aby sa ľad premenil na plyn. Posledná najvzdialenejšia línia bola dosť chladná na to, aby sa oxid uhoľnatý premieňal na plyn.

Pevné častice, ako napríklad prach sa začali zbiehať okolo týchto oblastí. Ako uvádzajú vedci vo svojej práci, regióny vysokého tlaku k sebe priťahovali prachové častice, vďaka čomu vznikli prstence. Ak by neexistovali sublimačné línie Slnko by rýchlo pohltilo všetok materiál, z ktorého by sa v konečnom dôsledku nevytvorili žiadne planéty.

Ako vznikli naše planéty?

„Sústava potrebovala niečo čo zastaví častice padajúce do Slnka, aby mali čas nabaliť sa na seba a vytvoriť planéty,“ vyjadrila sa Andrea Isella, profesorka fyziky a astronómie z Rice University.

Postupom času sa plyn a prach okolo Slnka ochladil. Sublimačné línie sa začali pomaly približovať k našej hviezde. Tento jav umožnil prachu spojiť sa a vytvoriť zárodky našich planét. Sublimačné línie ale zároveň regulovali množstvo materiálu, ktoré mali rodiace sa planéty k dispozícii.

Simulácie ďalej ukázali, že z prvého prstenca vznikli planéty vnútornej Slnečnej sústavy. Týmito planétami sú Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Zo stredného prstenca vznikli Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Z posledného prstenca vznikli kométy, asteroidy a iné malé telesá Kuiperovho pásu.

Zaujímavosťou ale je, že ak by sa stredný prstenec vyvíjal o čosi pomalšie v našej sústave by sme mali aj super-Zeme. Predpokladá sa teda, že čas vývoja stredného prstenca je kľúčom k tomu, prečo naša Slnečná sústava vyzerá tak, ako vyzerá.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close