SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Slnko by nám mohlo pomôcť, aby sme sa pozreli na vzdialené planéty. NASA chce z neho urobiť „najvýkonnejší teleskop“

Pomocou gravitačnej šošovky nášho Slnka by sme dokázali pozorovať kontinenty vzdialených planét.

Už v minulosti sme písali o ambicióznom pláne vedcov využiť naše Slnko ako obrovský teleskop na pozorovanie vzdialených exoplanét. Podľa Einsteinovej teórie relativity totiž masívne objekty vytvárajú takzvanú gravitačnú šošovku, anomáliu ktorá ohýba dráhu svetla prichádzajúceho spoza objektu.

Čím väčšiu hmotnosť určitý objekt má, tým je gravitačná šošovka silnejšia. Hubblov vesmírny ďalekohľad dokázal  pozorovať podobný efekt pri zoskupení galaxií SDSS J1038+4849, no astronómovia sa domnievajú, že by ho mohli využiť aj v prípade nášho Slnka. Americká NASA píše, že ambiciózny projekt SGL (pozn. redakcie: Solar Gravitational Lens) sa posúva do ďalšej fázy programu NASA Innovative Advanced Concepts, ktorý slúži na podporu projektov schopných priniesť významné vedecké pokroky.

Projekt gravitačnej šošovky prešiel prvou a druhou fázou projektu čo znamená, že vedci dokázali, že ich metóda dokáže priniesť zábery s vysokým rozlíšením – navrhli architektúru pre preskúmavanie medzihviezdneho priestoru a navrhli ekonomicky výhodný spôsob pohonu, ktorý by dostal misiu za hranice Slnečnej sústavy.

Teleskop využívajúci gravitačnú šošovku by dokázal zachytiť exoplanéty v takom detaile, že by bolo schopné rozlíšiť kontinenty a známky obývateľnosti.

Takto by mohla vyzerať obraz planéty získaný z gravitačnej šošovky. Zdroj: NASA

Na to, aby mohla misia priniesť relevantné výsledky sa musí nachádzať približne 650 astronomických jednotiek od Slnka, čo je podstatne ďalej ako najvzdialenejšia ľudská sonda – Voyager 1, ktorá sa momentálne nachádza 157 astronomických jednotiek od Slnka. Astronomická jednotka je vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom, čo je približne 150-miliónov km.

Ambiciózny koncept

Jedným problémom je to, že misia SGL musí prekonať štvornásobne väčšiu vzdialenosť za oveľa kratší čas. Sonde Voyager 1 to trvalo približne 45 rokov. Vedci za konceptom však vysvetľujú, že technológie na splnenie tohto cieľa buď existujú alebo sú v aktívnom vývoji.

„Momentálne sa pracuje na konceptoch solárnej plachty a na energetických a komunikačných systémoch, čo nám pomôže preniesť misiu do reality,“ vyjadrila sa Slava Turyshev z NASA’s Jet Propulsion Laboratory.

Vedci pracujúci na koncepte SGL veria, že sa im enormnú vzdialenosť 650 astronomických jednotiek podarí prekonať za 25 rokov. To znamená, že ich relatívne malý teleskop musí ísť rýchlejšie, než akákoľvek iné teleso putujúce vesmírom, ktoré vytvoril človek. Vedci plánujú použiť koncept solárnej plachty, ktorá by dokázala poháňať misiu silou solárneho vetra, podobne ako kedysi fungovali plachetnice. Najprv sa raketa priblíži k Slnku, naberie rýchlosť a následne sa vydá k okraju Slnečnej sústavy.

Problém však môže byť to, že vedci musia poznať svoj cieľ dopredu, pretože teleskop sa nebude môcť presunúť a zachytiť iný cieľ. Misia zároveň musí byť mimoriadne ľahká na to, aby fungovala solárna plachta. Autori konceptu uvažujú o roji nanosatelitov, ktoré by sa na mieste poskladali do fungujúceho teleskopu.

Hoci je plán ešte stále v príprave, štart ambicióznej misie nemusí byť ďaleko, tvrdia vedci. Ak by sa NASA rozhodla ísť do projektu naplno, mohol by štartovať už v roku 2034.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close