Sladíš týmto? Ihneď s tým prestaň! Vedci varujú, že obľúbená náhrada cukru môže rozhodiť tvoj mozog aj hlad
Sukralóza, obľúbená náhrada cukru v mnohých produktoch, zrejme nie je taká zdravá, ako sa o nej hovorí.
Mnoho ľudí si bez umelých sladidiel už ani nevie predstaviť deň. V snahe vyhýbať sa cukru a redukovať kalorický príjem siahame po ich náhradách, ktoré ponúkajú sladkú chuť bez energetického zaťaženia. Avšak, nie vždy je to výhodná voľba. Ukazuje sa, že môžu pre nás predstavovať aj potenciálnu hrozbu, približuje server Vedelisteze.sk.
Umelé sladidlá síce neposkytujú kalórie, no môžu zmiasť náš organizmus aj mozog. Medzi najrozšírenejšie z nich patrí sukralóza, známa tiež aj pod značkou Splenda.
Výskum vedcov z Keck School of Medicine pri USC odhaľuje, že konzumácia sukralózy môže mať nepriaznivý vplyv nielen na metabolické procesy, ale aj na fungovanie mozgu. Vedci sa zamerali na to, aké rozdiely vznikajú v reakcii organizmu pri užití sukralózy, bežného cukru a vody, pričom sledovali aktivitu mozgu, hladové hormóny i správanie súvisiace s apetítom. Ich cieľom bolo zistiť, či sukralóza naozaj pomáha pri kontrole hmotnosti a potláčaní hladu. Z výsledkov, na ktoré došli, budeš prekvapený.
Na získanie odpovedí uskutočnili krížovú, randomizovanú štúdiu so 75 účastníkmi vo veku od 18 do 35 rokov. Každý z nich absolvoval tri samostatné sedenia, počas ktorých dostal náhodne priradený nápoj a to buď so sukralózou, cukrom alebo len čistou vodou. Vedci následne sledovali pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI), analýz krvi a hodnotenia subjektívneho hladu, ako jednotlivé zložky ovplyvňujú telo a mozog.
Sukralóza ukázala inú tvár, než akú poznáme
Výsledky prekvapili aj samotných vedcov. Najvýraznejšie rozdiely sa objavili pri sukralóze. Napriek nulovému kalorickému obsahu aktivovala hypotalamus, čo je časť mozgu zodpovednú za pocit hladu a túžby po jedle. Tento efekt bol ešte silnejší u jedincov s nadváhou alebo obezitou. Na rozdiel od cukru ale nespôsobila sukralóza uvoľnenie hormónov sýtosti, ako je inzulín či GLP-1, ktoré za bežných okolností tlmia chuť do jedla.
Neprehliadni
Zaujímavým zistením bolo aj to, že sukralóza zvyšovala hlad, zatiaľ čo cukor ho potláčal. Naopak, dve hodiny po vypití cukrového nápoja účastníci uvádzali nižší pocit hladu. Sukralóza ďalej menila spojenia medzi hypotalamom a ďalšími mozgovými oblasťami, vrátane tých, ktoré ovplyvňujú motiváciu a rozhodovanie.
Vedci upozorňujú na tzv. metabolickú nezhodu, mozog vníma sladkú chuť a očakáva kalórie, ktoré však neprichádzajú. Tento rozpor môže v dlhodobom horizonte ovplyvniť reakcie mozgu na sladké jedlá a viesť k zvýšenej chuti na jedlo a prejedaniu. Zároveň sa ukázalo, že ženy reagovali na sukralózu výraznejšie než muži, čo naznačuje možné pohlavne špecifické rozdiely.
Tiež treba povedať, že kým kedysi bola sukralóza považovaná za neškodnú, nové zistenia ju spájajú aj s narušením črevnej mikroflóry, poškodením genetického materiálu či zhoršenou schopnosťou spracovávať glukózu. Po tom, čo WHO pred dvoma rokmi upozornila na možné negatívne účinky na metabolizmus a zápalové reakcie, pribúda ďalší dôvod na zamyslenie, či sa umelá sladkosť naozaj vyplatí.
Komentáre