Skylab je jedinou vesmírnou stanicou, ktorá dostala pokutu: Ako sa jej to podarilo?
Príbeh prvej americkej stanice nešetrí zaujímavosťami.
Vesmírna stanica Skylab bola prvým projektom orbitálnej stanice americkej NASA, ktorá odštartovala zo zeme 14. mája 1973, hovorí YouTube kanál SciShow Space.
Celá stanica bola v skutočnosti raketový booster rakety Saturn IV-B, ktorý bol prerobený tak, aby mohli vo vnútri žiť astronauti. V tej dobe ale stanica poskytovala oveľa viac miesta než čokoľvek, čo sa dostalo do vesmíru. Astronauti mali miesto, kde sa mohli sprchovať, spať a kde robili vedecké experimenty.
Štart misie ale nezačal v najlepšom duchu. Zo stanice odpadol kus štítu, ktorý chránil stanicu pred mikrometeoritmi. Ide o drobné čiastočky prachu, ktoré sa pohybujú obrovskými rýchlosťami a dokážu napáchať veľké škody. Keď sa časť štítu odlomila, zároveň odtrhla jeden zo solárnych panelov a zablokovala druhý. Stanica sa na obežnú dráhu dostala, no kvôli nehode nemohla byť obývaná. Nemala žiadnu elektrickú energiu a Slnko zahrievalo interiér na teploty, presahujúce 90 °C.
Americká vesmírna agentúra NASA musela prísť na to, ako by mohla stanicu opraviť priamo na obežnej dráhe okolo Zeme. Posádke sa počas niekoľkých výstupov do vesmíru podarilo opraviť solárny panel a dieru v štíte zakryli obrovskou plachtou, aby interiér stanice ochladili. Astronauti mohli na stanici žiť a vykonávať vedecké experimenty. Jedným z nich bolo zistiť, ako ľudské telo reaguje na pobyt vo vesmíre počas niekoľkých týždňov, či mesiacov.
Neprehliadnite
Problémy stanice
Posádka vesmírnej stanice Salyut 1, prvej vesmírnej stanice, bola na obežnej dráhe 23 dní, čo bol v tej dobe rekord. Neskôr ho prekonala každá ďalšia posádka stanice Skylab a posledná posádka strávila vo vesmíre 84 dní. Táto doba bola dostatočná na to, aby si NASA všimla úbytok v hustote kostí a v celkovej hmotnosti. Tieto zmeny nastali preto, lebo telá astronautov nemuseli v nulovej gravitácii zápasiť so zemskou príťažlivosťou.
Posledná posádka stanice Skylab bola „problémová“ a nevychádzala s velením na Zemi. Riadiacemu stredisku tajili, že jednému z posádky je zle, čo bol problém, pretože nemali prístup k zdravotnej pomoci. Zároveň boli vyčerpaní z náročných 16-hodinových pracovných dní. Rozhodli sa preto na jeden deň prerušiť všetku komunikáciu s NASA. Posádka sa vrátila na Zem v roku 1974 a odvtedy nebol na vesmírnej stanici nikto.
NASA plánovala poslať ďalšie misie, no solárna aktivita zapríčinila mierne rozšírenie atmosféry a tá začala ťahať stanicu dole. 11. júla 1979 stanica prešla zemskou atmosférou a rozpadla sa nad Indickým oceánom a Austráliou. Zároveň išlo o neriadený zostup a časti trosiek dopadli neďaleko austrálskeho mesta Perth. Zaujímavosťou je, že mestská rada poslala NASA pokutu za znečistenie verejného priestranstva. Neskôr sa však mestu telefonicky ospravedlnil vtedajší prezident USA, Jimmy Carter.
Komentáre