Skutočný „Bigfoot“ to nemal jednoduché: Vedci približujú vymretie najväčšieho primáta planéty

Gigantopithecus mohol dosahovať výšku až 3 metre, no jeho spôsob života viedol k vymretiu tohto druhu.

Vedci približujú ako vymrel skutočný Bigfoot
Zdroj: Patterson-Gimlin film (via Wikipedia) (Public Domain)

King Kong skutočne existoval a išlo o obriu gorilu druhu Gigantopithecus. V rámci štúdie vedci z univerzity Tübingen zistili, čo viedlo k jej vyhubeniu. Predpokladá sa, že tento druh zmizol z povrchu Zeme pred približne 100-tisíc rokmi.

Gigantopithecus bol naozaj obrovský, hoci na filmovú gorilu sa neprekvapivo nechytá. Vedci odhadujú, že sa jeho veľkosť pohybovala od 1,8 až do troch metrov a vážil až 500 kilogramov. Čím sa však táto obria opica živila ostáva záhadou. Niektorí predpokladajú, že to bola rastlinná strava, iný ju považujú za mäsožravca. Nenašlo sa však dostatok fosílií na to, aby mohli vedci presne určiť jej jedálniček.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Objavili sme len niekoľko veľkých zubov a pár kostí,“ vysvetľuje Hervé Bocherens, ktorý sa podieľal na štúdii.

Vedeckému tímu sa ale podarilo zistiť niečo viac o histórii obrovského primáta. Predpokladá sa, že Gigantopithecus vyhynul preto, lebo sa nedokázal prispôsobiť meniacemu sa prostrediu. Zároveň sa im podarilo zistiť aj niečo viac o stravovacích návykoch. Obrovské opice žily v lesoch a potravu získavali výhradne z tohto prostredia. Boli vegetariánmi, no nekonzumovali bambus, ako to naznačovali niektoré hypotézy. K týmto záverom sa autori štúdie dopracovali analýzou zubnej skloviny. Tá im umožnila priblížiť rôzne faktory, ktoré viedli k vymieraniu tohto druhu.

Zmeny, ktorým sa nevedeli prispôsobiť

Študované zuby pochádzali z Číny a Thajska. Spolu s nimi študovali aj prvé nálezy Gigantopitheka, ktoré objavil Gustav Heinrich Ralph v roku 1935. Aj z nich usúdili, že obrovská opica žila v lesoch, hoci kvôli svojej váhe nedokázala šplhať po stromoch. Obrie opice mali na území Číny a Thajska k dispozícii aj rozľahlé savany, no s najväčšou pravdepodobnosťou sa týmto prostrediam vyhýbali.

Ak chcú vedci pochopiť evolučnú históriu primátov, musia sa zamerať na to, čo konzumovali. Aj potrava Gigantopitheka pomohla vedcom získať lepší obraz o tom, prečo tento druh primáta vyhynul. Gigantopithecus bol obrovský a žil výhradne v jednom prostredí. Všetky tieto faktory prispeli k vymretiu tohto druhu. Medzi ich príbuzných patria napríklad orangutany, ktoré žijú dodnes. Aj tie sú, čo sa týka prostredia, obmedzené, no vďaka ich pomalšiemu metabolizmu dokážu prežiť dlhší čas bez jedla.

Gigantopithecus bol obrovský a preto si vyžadoval veľké množstvo potravy. Počas pleistocénu sa však čoraz viac a viac lesov začalo premieňať na savany. Gigantopithecus teda prichádzal o svoj domov a drasticky sa zmenšovalo aj množstvo potravy, ktoré mal obrí primát k dispozícii. V určitom bode jednoducho nebolo dostatok jedla na to, aby sa mohol tento druh uživiť. To pomaly, ale isto, viedlo k ich postupnému vymieraniu.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre