Skutočnosť nie je vždy taká, ako by sme čakali: Prečo sú vzdialené vesmírne objekty jasnejšie?
Astronómovia si všimli, že s pribúdajúcou vzdialenosťou vnímame objekty inak, než na Zemi.
Vo väčšine prípadov sa môžeme spoľahnúť na to, čo vidíme. Fyzika ale takýmto spôsobom nefunguje a často sa stáva, že pri fyzikálnych fenoménoch, ktoré sa bežne vyskytujú vo vesmíre, je naša intuícia krátka a môže nás zradiť. Ako to ale funguje?
Jedným z najväčších rozdielov pri pozorovaní vesmíru vzhľadom na naše bežné zážitky je fakt, že objekty nebývajú vždy menšie, čím ďalej sa od nich nachádzame. Ak vyrazíte na dovolenku k historickým pamiatkam, tak je dosť možné, že od vchodových dverí nedokážete vidieť monumentálnu stavbu v celej jej kráse. Logickým krokom je trochu sa vzdialiť a hotovo, píše portál El País.
Vesmír funguje trochu inak a v tomto smere ide o fascinujúci fenomén. Po určitej vzdialenosti (pozn. redakcie: Ktorá je ale skutočne obrovská) sa kozmické objekty s pribúdajúcou vzdialenosťou začínajú javiť väčšie. Príkladom je galaxia Andromeda, náš najbližší galaktický sused. Táto galaxia je približne dvakrát tak veľká, ako Mliečna dráha s priemerom 220-tisíc svetelných rokov.
Andromedu môžeme pozorovať na nočnej oblohe prostredníctvom teleskopov. Jej veľkosť je z nášho uhla pohľadu približne šesťkrát väčšia, než veľkosť Slnka na oblohe. Ak sa však pozrieme do jadra Andromedy, v jej centre nájdeme supermasívnu čiernu dieru, najmasívnejší typ čiernych dier, aké môžeme vo vesmíre nájsť.
Zvláštne správanie kvazarov
Ak supermasívna čierna diera v jadre galaxie aktívne pohlcuje hmotu okolo seba, začína vyžarovať obrovskú dávku žiarenia. V tom momente sa z nej stáva kvazar, jeden z najjasnejších objektov v našom vesmíre. Kvazary možno pozorovať aj v prípade, že sa nachádzajú na úplne inom konci vesmíru. Astronómovia si všimli, že aj v tomto prípade platí, že čím ďalej sa kvazar nachádza, tým menší sa z nášho uhla pohľadu zdá byť. To platí ale len do vzdialenosti 40-miliárd svetelných rokov.
Neprehliadnite
Kvazary, ktoré sa nachádzajú za touto hranicou sa odrazu začínajú s pribúdajúcou vzdialenosťou zdať jasnejšie. Hoci to nie je úplne intuitívne, tento jav je v súlade s fyzikálnymi zákonmi, na základe ktorých vesmír funguje. Samozrejme, že toto môže byť mätúce, no astronómovia niekedy musia rozlíšiť, čo im hovorí intuícia a čo naozaj pozorujú. Samozrejme, že vzdialenosť 40-miliárd svetelných rokov je gigantická, čo znamená, že v bežnom živote sa s týmto javom nestretneme.
Vo vesmíre ale existuje viacero regiónov, kde naše chápanie fyzikálnych zákonov podstupuje naozaj ťažkú skúšku. Kvazary sú jedným z týchto objektov. Nielenže sa radia medzi najjasnejšie objekty vo vesmíre, no v jadre kvazaru leží supermasívna čierna diera, miesto, kde sa naše chápanie vesmíru rozpadá. Niekedy preto môže byť aj pre astronómov náročné pochopiť, čo sa deje v okolí, alebo dokonca v interiéri týchto vesmírnych objektov. Zatiaľ sa ale nevzdávajú a s každým ďalším pozorovaním prinášajú nové informácie o tom, ako vesmír okolo nás funguje.
Komentáre