SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Skončí naša planéta ako Merkúr alebo Mars? Zem stráca teplotu rýchlejšie, než sa predpokladalo

Vedci z univerzity v Zürichu zisťovali, ako sa prenáša teplo medzi jadrom a zemským plášťom.

Výskumníci z Technickej univerzity v Zürichu demonštrovali tepelnú vodivosť minerálu, ktorý oddeľuje jadro našej planéty od zemského plášťa. Ich výskum zároveň dokázal, že sa naša planéta ochladzuje rýchlejšie, než sa predpokladalo, píše portál Phys.

Problém ochladzovania Zeme začína už pri jej vzniku. Pred 4.5-miliardami rokov bola naša planéta žeravou guľou, na ktorej prevládali oceány magmy. Postupom času sa planéta ochladila a vytvorila zemskú kôru. Extrémne teploty ale naďalej prevládajú v jej jadre a pohánajú dynamické procesy, ako napríklad konvekciu tepla v jej hlbších vrstvách, či tektonickú a sopečnú činnosť.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Pre vedcov je ale neznáme, ako rýchlo sa Zem dokázala ochladiť a koľko času ešte ostáva, kým sa teplo vytratí a spolu s ním zaniknú aj všetky procesy, ktoré na ňom závisia. V útrobách našej planéty ale môžeme nájsť minerály a ich tepelná vodivosť by mohla byť kľúčom k odpovedaniu tejto otázky. Vedci sa presnejšie zamerali na hranicu medzi zemským jadrom a plášťom.

Tepelná vodivosť minerálov

Táto hranica hrá v procesoch našej planéty dôležitú úlohu. Práve tu sa stretáva materiál zemského plášťa so žeravým jadrom, zloženým zo železa a niklu. Predpokladá sa, že tepelné rozdiely medzi vonkajšou časťou zemského jadra a zemským plášťom sú veľmi vysoké. Jadro od plášťa delí minerál, ktorý sa nazýva bridgmanit. Vedci ale dlhú dobu nedokázali zistiť tepelnú vodivosť tohto minerálu, pretože vedecké experimenty boli veľmi náročné.

Profesor z univerzity ETH v Zürichu, Motohiko Murakami spolu s kolegami vymysleli sofistikovaný merací systém, ktorý im umožní odmerať tepelnú vodivosť bridgmanitu priamo v laboratóriu.

„Náš systém merania ukázal, že tepelná vodivosť tohto minerálu je približne 1.5-krát vyššia, než sa predpokladalo. To znamená, že teplo zo zemského jadra ľahšie preniká do zemského plášťa,“ vysvetľuje Murakami.

Viac tepla v tomto prípade znamená väčšiu konvekciu tepla v zemskom plášti, čo v konečnom dôsledku znamená, že sa naša planéta ochladzuje rýchlejšie, než vedci predpokladali. Ochladzovanie našej planéty môže mať výrazný dopad na tektonickú činnosť. Tektonické platne sú poháňané konvekciou prebiehajúcou v zemskom plášti. Rýchlejšie ochladzovanie planéty môže spôsobiť že tektonické platne budú rýchlejšie spomaľovať.

Dopadneme ako Mars?

Spolu s ochladzovaním planéty nastanú aj zmeny na hranici medzi jadrom a zemským plášťom. Po ochladení sa bridgmanit zmení na minerál post-perovskit. Než ale táto premena nastane, ochladzovanie planéty sa môže ešte urýchliť. Tento minerál má totiž lepšiu tepelnú vodivosť, ako bridgmanit.

„Náš výskum nám ukazuje novú perspektívu na evolúciu dynamických procesov pod povrchom našej planéty. Zem sa postupne ochladzuje a po čase prestane byť aktívna, rovnako ako Merkúr alebo Mars,“ vysvetľuje Murakami.

Hoci profesor Murakami naznačil pochmúrny osud našej planéty, zatiaľ nedokáže povedať, kedy tieto zmeny nastanú. Vedci musia v prvom rade pochopiť ako prebiehajú procesy v útrobách našej planéty. Do toho následne musia započítať aj rozpad rádioaktívnych materiálov v útrobách Zeme – jeden z hlavných zdrojov tepla našej planéty.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close