Situácia je alarmujúca, upozorňujú vedci. Už 12. mesiac po sebe sa teploty držia nad dôležitou klimatickou hranicou
Klimatická služba Copernicus tvrdí, že už 12. mesiac po sebe boli priemerné teploty o 1,5 stupňov Celzia vyššie, ako teploty pred priemyselnou revolúciou.
Európska služba pre monitorovanie globálneho otepľovania, Copernicus, priniesla analýzu teplôt za minulý mesiac, júl. Ide v poradí o 12. mesiac, kedy sa teploty pohybovali nad 1,5 °C oproti teplotám pred priemyselnou revolúciou.
Globálne otepľovanie nám už trieska na dvere a štúdie, ktoré vyšli v posledných rokoch tvrdia, že sa musíme čo najskôr odpútať od spaľovania fosílnych palív, ktoré vytvára obrovské množstvo oxidu uhličitého, ktorý sa považuje za skleníkový plyn.
Ako informuje služba Copernicus, ktorá monitoruje zmeny teplôt, už dvanásť mesiacov po sebe sme čelili teplotám, ktoré boli o 1,5 °C vyššie, ako teploty pred priemyselnou revolúciou, teda v rozmedzí rokov 1850 až 1900. Práve hodnota 1,5 stupňov Celzia je mimoriadne dôležitou, pretože ide o hodnotu, na ktorej sa dohodli reprezentanti 196 národov v rámci Parížskej dohody.
Parížska dohoda hovorí, že ak chceme poraziť globálne otepľovanie, mali by sme držať teploty pod hranicou +1,5 °C oproti teplotám pred priemyselnou revolúciou. To sa nám ale nedarí. Dohoda však hovorí, že teploty musia byť nad hodnotou +1,5 °C dlhodobo. Znamená to, že jeden mesiac môžu byť teploty napríklad o 2 stupne väčšie ako pred priemyselnou revolúciou, no nič to neznamená, pokiaľ sa tieto zmeny nedržia dlhodobo. Rovnako to platilo aj v prípade ak teploty boli jeden alebo dva mesiace nad 1,5 °C oproti teplotám pred priemyselnou revolúciou.
Rok vysokých teplôt
Dáta služby Copernicus ale naznačujú, že už dvanásty mesiac po sebe sa teploty držali nad 1,5 °C a tento trend bude s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať.
Neprehliadni
“V poradí máme trinásty mesiac, ktorý je najteplejším mesiacom v záznamoch ERA5. Je to neobvyklé, no podobná reťaz vysokých teplôt sa objavila aj medzi rokmi 2015/2016,” píše Copernicus.
Výskumníci zároveň poukazujú na to, že globálna priemerná teplota za uplynulých 12 mesiacov je o 0,76 °C vyššia ako priemerná teplota v rozmedzí rokov 1991-2020 a o 1,64 °C vyššia ako priemerné teploty medzi 1850-1900. Čo sa týka teplôt v Európe, najvyššie teploty pociťovali juhovýchodné regióny. Západná Európa, Island a severozápadné Rusko pociťovali priemerné alebo kúsok chladnejšie teploty.
“Výsledky poukazujú, že jún je v poradí 13. mesiacom rekordných teplôt a 12. mesiacom po sebe, kedy boli teploty o 1,5 °C vyššie ako pred priemyselnou revolúciou. Ide o viac, ako štatistickú zvláštnosť, pretože tieto dáta ukazujú veľkú a pretrvávajúcu zmenu nášho podnebia. Ak by aj v nejakom bode horúčavy prestali, sme na ceste k ešte väčším teplotným extrémom. Nevyhneme sa tomu, pokiaľ neprestaneme do atmosféry a oceánov vypúšťať skleníkové plyny,” tvrdí Carlo Buontempo, riaditeľ služby monitorovania klimatických zmien Copernicus.
Hydrologické zmeny
Výskumníci poukazujú na to, že počas júna dostala juhozápadná a centrálna Európa viac vody, než je priemer. Dažde viedli k záplavám na územiach Nemecka, Talianska, Francúzska a Švajčiarska. Naopak Írsko a Spojené kráľovstvo pociťovali menej zrážok. Mimo Európy dostali viac zrážok časti Severnej Ameriky, pričom sa na tomto území objavil aj hurikán Beryl.
S problémom globálneho otepľovania sa spája aj ľad na Antarktíde. Tu výskumníci pozorovali o 3% menej ľadu ako je priemer. To sa ale drží hodnôt, ktoré pozorujeme pravidelne od roku 2010.
Výskumy konštatujú, že severná pologuľa aj naďalej prechádza extrémnymi letami. Horúčavy, lesné požiare či teploty, ktoré už začínajú škodiť nášmu zdraviu. Ak sa pozrieme okolo, môžeme si všimnúť prvé devastujúce účinky globálneho otepľovania. Odborníci varujú, že okrem nových extrémov môžeme pozorovať, že tieto podmienky už ostávajú. Zároveň začíname pozorovať aj to, aké majú extrémne vysoké teploty dopad na ľudské zdravie a prírodu okolo nás.
Komentáre