Sekundy sa dokážu natiahnuť na minúty. Výskumníci popisujú záhadný fenomén, ktorým si si možno prešiel už aj ty

Výskumníci približujú takzvanú časovú expanziu, fenomén, počas ktorého nám sekundy prídu dlhé ako minúty. Toto sa môže diať v mozgu.

Vedcom sa podarilo vytvoriť systém kvantovo previazaných atómových hodín
Zdroj: Unsplash (Katelyn Greer, Thomas T, Ocean Ng), Úprava: Vovsveteit.sk

Čas neplynie zakaždým rovnako, čo preukázal nielen Albert Einstein vo svojej teórii relativity, no prežívaš to takmer určite aj ty denne, bez toho, aby si si to uvedomoval.  

Človek nevníma plynutie času konštantne, niekedy nám deň preletí, inokedy sa aj minúta zdá ako hodiny. Spravidla to býva tak, že ak cestujeme na neznáme miesto, ak nás niečo bolí alebo sa nudíme, čas plynie pomalšie. Naopak, ak sa venujeme našim záľubám alebo sme v pohybe, čas plynie rýchlejšie a minúty sa len tak sypú.  

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Zaujímavosťou je, že veľké percento ľudí popisuje, že s postupom rokov vnímajú, ako keby sa čas pre nich zrýchľoval. Portál The Conversation upozorňuje na zaujímavú knihu, ktorá sa pozrela na tajomstvá času a skúšala zistiť, prečo sa nám čas javí plynúť pomalšie ak sa nachádzame v stave pozmeneného vedomia.  

ludsky mozog ako tranzistor
Zdroj: DALLE, ChatGPT, Vosveteit.sk

“Z praxe vieme, že deň nám niekedy utečie, inokedy sa vlečie ako slimák. Naše každodenné rozdiely vo vnímaní času sú však všeobecne celkom mierne. Existuje stav, v ktorom sa naše vnímanie času zmení oveľa radikálnejším spôsobom. Tento stav nazývame časová expanzia a v rámci nej sa môžu sekundy natiahnuť na celé minúty,” vysvetľuje autor knihy Time Expansion Experiences, Steve Taylor. 

Časová expanzia nastáva v tiesni

Taylor priznáva, že veda zatiaľ nedokáže uspokojivo zodpovedať, prečo dokáže človek vnímať čas rýchlejšie alebo naopak pomalšie. Malá skupinka vedcov, vrátane Taylora, verí, že za naše odlišné vnímanie plynutia času môže spôsob, akým spracúvame informácie.  

Náš mozog v akomkoľvek momente spracúva obrovské množstvo vnemov, ktoré nám umožňujú fungovať v tomto svete. Spravidla to ale býva tak, že čím viac signálov spracúvame, tým pomalšie čas pre nás ide. Napríklad deti vnímajú čas pomalšie ako dospelí, pretože všetko je pre nich nové.  

Nové prostredie dokáže natiahnuť čas preto, lebo nevieme do čoho ideme. Ulice, ľudia, autá, budovy, všetko je nové a všetky tieto informácie mozog aktívne spracúva. Nuda naťahuje čas, lebo náš mozog nás doslova zaplaví množstvom myšlienok a podnetov. Keď sa ale venujeme aktivite, spravidla sme sústredení a všetko ostatné v mozgu utíchne.  

Časová expanzia je fenomén, počas ktorého sa naše vnímanie času extrémne natiahne, veľanásobne viac, než v rámci každodenného života. Výskumníci naznačujú, že až 85% ľudí malo najmenej jeden takýto zážitok. Lenže čo časová expanzia vlastne popisuje. Ako sme spomenuli, ide o fenomén, kedy sa sekundy zdajú dlhé ako minúty. To môže nastať napríklad pri nehode, haváriách, páde alebo útoku či akejkoľvek ďalšej krízovej situácii.  

Približne polovica zážitkov časovej expanzie sa odohráva v núdzových situáciách. Veľa ľudí býva častokrát po nehode prekvapených, koľko času mali na to aby premýšľali a jednali. Títo ľudia sú presvedčení, že časová expanzia ich zachránila pred vážnym zranením a vo veľa prípadoch im dokonca zachránila život. Vďaka spomalenému vnímaniu času mali šancu reagovať len v priebehu sekúnd, čo nie je za bežných okolností možné.  

Väčšina ľudí už zažila časovú expanziu

Jedna žena napríklad dokázala vyhnúť autom padajúcej kovovej rúre, lebo vnímala, akoby sa čas okolo nej spomalil. Rovnako aj hokejisti opisujú tento fenomén. Mysleli si, že súboj o puk so spoluhráčom trval okolo desiatich minút, no v skutočnosti prebehlo len osem sekúnd.  

Prvá polovica spánku nás pripravuje na ďalší deň.
Zdroj: Unsplash (Mpho Mojapelo), Pixabay (geralt), Úprava: Vosveteit.sk

Výskumníci zatiaľ nedokážu vysvetliť tieto extrémne zážitky. Predpokladajú však, že sa to môže viazať na vyplavenie noradrenalínu, čo je hormón a neurotransmiter súčasne. Noradrenalín sa uvoľňuje v krízových situáciách a spája sa s mechanizmom boj-útek. 

Inou možnosťou je, že tieto zážitky sú len ilúziou. V kríze naberáme podstatne viac informácií než je zvykom a ak máme len sekundy na rozhodnutie sa, nemusíme priamo vnímať čo sa stalo. Náš mozog ale tieto informácie zakóduje a až po krízovej situácií si spomíname na to, ako sme sa zachovali. Toto opätovné spomenutie si môže vytvoriť ilúziu, že čas plynul pomalšie, ako skutočne plynul.  

Prihlás sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre