Seizmológovia zaznamenali najhlbšie zemetrasenie: Podľa teórie by nemalo byť možné

Vedci nedávno zaznamenali najhlbšie zemetrasenie, aké sa na našej planéte odohralo. Vzniklo v hĺbke 751 km pod povrchom, píše portál Live Science.

Zaujímavosťou na tomto objave je práve hĺbka, v ktorej sa zemetrasenie odohralo. Malo by sa nachádzať v regióne nižšieho zemského plášťa, kde by podľa našich poznatkov nemali zemetrasenia vôbec vznikať. Tento región sa totiž vyznačuje extrémnym tlakom, ktorý skôr vedie k deformácii a ohnutiu hornín, nie náhlemu prasknutiu.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Pamela Burnley, profesorka geomateriálov na Univerzite v Nevade ale tvrdí, že minerály sa nie vždy správajú tak, ako by sme od nich čakali.

„Aj keď sa minerály nachádzajú v regióne, kde by sa kvôli tlaku mali zmeniť na niečo iné, neznamená to, že sa tak aj stane,“ tvrdí Burnley.

Nová štúdia teda dokazuje, že hranice medzi jednotlivými regiónmi vo vnútri Zeme nie sú tak jasne definované, ako si vedci doteraz mysleli. Najhlbšie zemetrasenie nebolo možné cítiť na povrchu, no odhalili ho mimoriadne citlivé vedecké nástroje.

Zaznamenané zemetrasenie nateraz ostáva pre vedcov záhadou. „bežnejšie“ zemetrasenia sa totiž odohrávajú buď v zemskej kôre, alebo v najvrchnejších častiach zemského plášťa. Väčšinou ale vznikajú v hĺbke do 100 km pod povrchom.

Neprehliadnite

Týchto 5 funkcií, ktoré pravdepodobne aktívne nepoužívate, vám zbytočne míňajú batériu smartfónu

V týchto hĺbkach sú horniny stále dosť chladné a lámavé. Ak sa objaví nejaký druh náporu, skaly sa dokážu podvoliť len do malej miery predtým, než sa prelomia. Čím hlbšie ale ideme pod povrch našej planéty, tým sú horniny horúcejšie a existujú pod väčším tlakom. To znamená, že sa dokážu viac podvoliť externým silám a nedochádza k ich lámaniu.

Záhada pod povrchom Zeme

V póroch skál však môžu existovať kvapaliny a keď ich vysoký tlak vytlačí von, skala sa môže prelomiť a vytvoriť zemetrasenie. Táto teória dokáže vysvetliť existenciu zemetrasení až do hĺbky 400 km pod povrchom. V roku 2015 vedci zaznamenali zemetrasenie v hĺbke až 670 km pod povrchom a spolu s novým prípadom sa tieto zemetrasenia radia k záhadám našej planéty.

„V takýchto hĺbkach sa objavujú minerály, ktoré sa nevyznačujú svojou lámavosťou, preto sú tieto extrémne hlboké zemetrasenia záhadou,“ vysvetľuje Burnley.

Je možné, že hranica medzi vrchnou časťou zemského plášťa (pozn. redakcie: Kde zemetrasenia ešte môžu vzniknúť) a spodnou nie je presne tam, kde odhadujú seizmológovia.

V štúdii autori predkladajú teóriu, že sa časť zemskej kôry mohla dostať do nižšej časti zemského plášťa. To viedlo k vytvoreniu obrovského množstva náporu, ktorý dokázal zlomiť aj minerály, ktoré sa za normálnych okolností nelámu. Zároveň je možné aj to, že sa minerály nesprávali tak, ako si vedci doteraz mysleli.

Príčinu zemetrasenia zatiaľ presne popísať nedokážu, no napriek tomu sú vedci presvedčení, že sa takéto zemetrasenie v dohľadnej dobe nezopakuje.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy