Rusko vystrelilo na Ukrajinu interkontinentálnu balistickú raketu, ktorá je schopnou niesť aj jadrové hlavice
Rusko po prvýkrát od začiatku vojny s Ukrajinou na krajinu vystrelilo interkontinentálnu balistickú raketu. Podľa dostupných informácií môže ísť o raketu RS-26 Rubezh.
Portál Interesting Engineering informuje, že Rusko po prvýkrát od začiatku vojny s Ukrajinou na krajinu vystrelilo interkontinentálnu balistickú raketu. Útok prebehol včera, 21. novembra.
Rusko zasiahlo mesto Dnipro a o útoku informovali vzdušné sily Ukrajiny. Mesto zasiahla interkontinentálna balistická raketa ktorú Rusko vypálilo z regiónu Astrakhan. K tomu oblasť zasiahla aj aerobalistická rakete Kinžal a sedem rakiet Kh-101. Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že sa im podarilo šesť rakiet Kh-101 zneškodniť.
“Momentálne nemáme informácie o zranených alebo o obetiach útoku. Opäť žiadame občanov, aby okamžite reagovali na varovné signály,” píšu Ukrajinské vzdušné sily.
Interkontinentálna raketa s doletom tisícov kilometrov
Ohľadom útoku sa nevyjadril ani Kremeľ. Zdroje ale hovoria, že ide o prvé použitie interkontinentálnej balistickej rakety v aktívnej vojne. Ide o významný “míľnik”, pretože rakety tohto typu môžu niesť aj jadrové hlavice. Ukrajina ale nepriblížila aký typ interkontinentálnej balistickej rakety krajinu zasiahol, ani akú hlavicu táto raketa niesla.
Podľa dostupných informácií môže ísť o raketu RS-26 Rubezh. Pred niekoľkými dňami sa totiž objavili správy, že Rusko plánuje túto interkontinentálnu balistickú raketu otestovať. Znepokojivým faktom je aj to, že táto raketa bola špecificky navrhnutá na nosenie jadrových hlavíc.
Ako sme informovali vo včerajšom článku, Rusko zároveň začalo aj s masovou výrobou protiatómových krytov, ktoré by vedeli ochrániť posádku pred radiáciou až po dobu 48 hodín. Použitie interkontinentálnej balistickej rakety a stavanie atómových krytov teda nahráva dohadom odborníkov, že by sa Rusko mohlo pripravovať na najhorší scenár, ktorým je jadrová vojna.
Neprehliadni
Hoci zatiaľ nemáme k dispozícii žiadne oficiálne informácie, rozhodnutie postaviť mobilné protiatómové kryty s najväčšou pravdepodobnosťou prišlo na základe nedávneho rozhodnutia Moskvy. Ruský prezident, Vladimír Putin, nedávno schválil rozhodnutie znížiť hranicu pre použitie jadrových zbraní v prípade, že na krajinu zaútočí nepriateľ s jadrovým arzenálom alebo nepriateľ podporovaný jadrovou veľmocou.
Hrozba jadrovej vojny rastie
Ruský prezident v minulosti varoval Spojené štáty, že ak dovolia Ukrajine útočiť na ciele na území Ruskej federácie, krajina bude toto povolenie považovať za znak eskalácie, ktorý by mohol vyústiť až do tretej svetovej vojny. Znie to ako desivá vyhrážka, no Rusko sa od začiatku vojny na Ukrajine niekoľkokrát “vyhrážalo” použitím jadrových zbraní. Tak, či tak, stále nejde o niečo, čo by sme mohli brať na ľahkú váhu.
Interkontinentálna raketa Rubezh by mohla mať dolet až takmer 6-tisíc km, čím sa považuje za výraznú hrozbu. Ako sme už spomenuli, táto raketa bola navrhnutá hlavne na jadrové hlavice.
Rusko sa v poslednej dobe nielen vyhráža, no zároveň robí aj potrebné kroky na to, aby sa jadrová vojna stala realitou. Kam sa to Vladimír Putin rozhodne potiahnuť je otázne, no sám povedal, že vojna na Ukrajine sa práve nachádza v najnebezpečnejšou bode a akýkoľvek zásah západu nebude Rusko brať na ľahkú váhu. S týmto vyjadrením zakrátko zmenil aj jadrovú doktrínu krajiny, v ktorej si rezervoval právo použiť jadrové zbrane už pri oveľa menšej eskalácii, než tomu bolo doteraz. Po rozhodnutí začal s masovou výrobou atómových krytov a teraz zaútočil na Ukrajinu pomocou interkontinentálnej rakety vytvorenej pre jadrové hlavice.
Toto všetko dokopy môže byť “švindel”, ktorým sa Putin pokúša vydesiť západ a pomôcť si tak so situáciou na Ukrajine, ktorá už od začiatku jeho “vojenskej operácie” neprebieha podľa plánov. Ukrajine by sa ale darilo oveľa horšie, ak by nemala podporu práve západných krajín.
Zatiaľ ale všetko nasvedčuje tomu, že to bude práve Putin, kto ako prvý vystrelí jadrovú zbraň. Nová jadrová doktrína mu teoreticky “dáva právo” odvety jadrovou zbraňou už vtedy, ak Ukrajina bude pokračovať v útokoch na území Ruskej federácie. Otázkou ostáva, či to ruský prezident skutočne spraví.
Komentáre