Rusko vypustilo záhadný objekt do vesmíru. Američania bijú na poplach, môže ísť aj o zbraň
Trojica ruských satelitov Kosmos 2581, 2582 a 2583 sprevádzaná neznámym objektom vyvolala otázky o účele misie a možných vojenských zámeroch Ruska.
Vo vesmíre sa odohráva tichý, ale pomerne znepokojujúci zápas o dominanciu. Tentokrát sa to týka trojice ruských satelitov označených ako Kosmos 2581, 2582 a 2583, ktoré boli vypustené začiatkom tohto roka, spolu s objavením neznámeho objektu v ich blízkosti. Tieto aktivity vyvolali v Spojených štátoch amerických obavy z možného testovania vojenských schopností vo vesmíre. Situácia zároveň podčiarkuje rastúce napätie medzi veľmocami, ktoré považujú vesmír za ďalšie bojisko budúcnosti. Na tému upozornil portál Gizmodo.
Raketa Sojuz, ktorá tieto satelity vyniesla na obežnú dráhu 2. februára 2025, patrí zároveň medzi najspoľahlivejšie nosné systémy na svete. Sojuz využíva trojstupňový systém s výnimočnou presnosťou pri umiestňovaní nákladu na obežnú dráhu. Satelity Kosmos 2581 a 2582 operujú na priemernej výške 588,2 km, zatiaľ čo Kosmos 2583 je mierne nižšie a to na úrovni 587,5 km. Americké vesmírne sily však zaznamenali neobvyklé manévre týkajúce sa satelitov Kosmos 2581 a 2582. Tie sa k sebe priblížili na vzdialenosť menej ako 100 metrov, čo naznačuje vysokú úroveň precíznosti ich pohybov.
Bude z blízkeho vesmíru ďalšie bojisko?
Ďalšou záhadou je nový objekt zaznamenaný pri satelite Kosmos 2583. Podľa astrofyzika Jonathana McDowella bol tento objekt pravdepodobne vypustený 18. marca. Jeho účel zostáva nejasný, čo vyvoláva špekulácie o možných vojenských experimentoch alebo testovaní nových technológií.
Rastúce vojenské aktivity Ruska vo vesmíre nie sú neznámym javom. Spolupráca Ruska s Čínou v oblasti vesmírnych technológií poukazuje na snahu oboch krajín čeliť dominancii USA. Táto spolupráca zahŕňa vývoj navigačných systémov (GLONASS a BeiDou) či spoločné cvičenia zamerané na obranné a útočné taktiky vo vesmíre. Podľa správy CNA z roku 2023 sa Rusko postupne dostáva do sekundárnej úlohy v tejto spolupráci, pričom Čína preberá vedúcu pozíciu vďaka svojim technologickým inováciám a finančným zdrojom.
USA zároveň posilňujú svoje vesmírne kapacity prostredníctvom Vesmírnych síl (Space Force), ktoré majú za cieľ zabezpečiť „širokospektrálnu dominanciu“ vo všetkých oblastiach. Tento prístup však vyvoláva obavy z potenciálnej militarizácie vesmíru, čo by mohlo porušiť Zmluvu o vesmíre z roku 1967, ktorá zakazuje umiestňovanie zbraní hromadného ničenia na obežnú dráhu.
Neprehliadni
V prípade vypuknutia bojov na orbite hrozí ľudstvu veľké nebezpečenstvo
Zmluva o vesmíre z roku 1967 ustanovila princíp mierového využívania vesmíru a zakázala akékoľvek vojenské základne či manévre na Mesiaci alebo iných nebeských telesách. Napriek tomu sa interpretácia tejto zmluvy stáva čoraz komplikovanejšou vzhľadom na rozvoj technológií s dvojitým využitím (civilné aj vojenské účely). Ruské satelity Kosmos môžu byť príkladom takýchto systémov, oficiálne môžu slúžiť na vedecké alebo komerčné účely, no ich schopnosť vykonávať presné manévre naznačuje aj potenciálne vojenské aplikácie.
Riziko ozbrojeného konfliktu vo vesmíre narastá s pribúdajúcim počtom satelitov a technologickým pokrokom. Kinetické útoky (ide o útoky, pri ktorých sa používa fyzická sila) na satelity by mohli vytvoriť obrovské množstvo kozmického odpadu, ktorý by ohrozil nielen vojenské, ale aj civilné objekty ako Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Okrem toho môžu byť použité nekonvenčné metódy útoku, ako je rušenie signálov alebo kybernetické útoky, ktoré by mohli narušiť globálne navigačné systémy a komunikáciu.
Aktivity ruských satelitov Kosmos predstavujú len jednu časť širšieho obrazu rastúceho napätia medzi veľmocami vo vesmíre. Hoci medzinárodné dohody ako Zmluva o vesmíre poskytujú právny rámec pre mierové využívanie vesmíru, technologický pokrok a geopolitické ambície štátov testujú hranice týchto pravidiel. Budúcnosť ukáže, či sa štáty dokážu vyhnúť militarizácii tejto poslednej hranice ľudstva, alebo z dohôd zostanú len obyčajné zdrapy papiera.
Komentáre