„Rozsudok smrti“ pre život v hlbinách oceánov: Pohyb kontinentov môže narušiť veľmi krehký proces

Morský život spolieha na životne dôležitú cirkuláciu, ktorá roznáša kyslík a živiny z dna na hladinu. Môže sa ale veľmi rýchlo skončiť.

Pohyb kontinentov môže narušiť veľmi krehký proces, kritický pre život v hlbinách oceánov
Zdroj: Unsplash (Yannis Papanastasopoulos), PNGwing, Úprava: Vosveteit.sk

Poloha kontinentov na Zemi pomáha dodávať kyslík do oceánov, ktoré vďaka tomu dokážu podporovať bohaté ekosystémy. V novom výskume však vedci z University of California – Riverside zistili, že kontinenty sú aj to, čo môže väčšinu morského života vyhubiť.

Presnejšie povedané to, čo by mohlo vyhubiť hlboký oceánsky život, je pohyb samotných kontinentov. Ten je momentálne veľmi pomalý, až do takej miery, že je vedcami častokrát prehliadaný. V novom výskume však výskumníci varujú, že aj malá zmena by v tomto prípade mohla mať drastické dôsledky.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Ak je oceán pripravený na zmenu, aj mimoriadne drobná udalosť môže odštartovať kaskádu ďalších procesov schopných vyhubiť všetok vodný život,“ vysvetľuje geológ Andy Ridgwell, jeden z autorov novej práce.

Čím je totiž voda bližšie k pólom planéty, tým chladnejšia je. V určitom momente sa potopí a na dno oceána si so sebou prinesie aj kyslík, ktorý získala zo zemskej atmosféry. Voda na dne sa časom dostane na hladinu a na oplátku so sebou nesie dôležité živiny získané z potopenej organickej hmoty. Tento kolobeh umožňuje vznik obrovskej diverzity morských organizmov, ktoré môžeme nájsť na Zemi.

Náhla a drastická zmena

Nový výskum však varuje, že tento kolobeh sa môže skončiť veľmi náhle. Pomocou komplexných modelov sa vedci pokúšali zistiť, či pohyb kontinentálnych platní ovplyvňuje spôsob, akým sa prenáša kyslík a živiny. Zistili že áno. Pred niekoľko stovkami miliónov rokov, keď morský život začínal, cirkulácia živín a kyslíka pravidelne zastala.

„Nečakali sme, že pohyb kontinentov môže zabrániť vode na hladine potopiť sa, čím by výrazne narušila život, ktorý momentálne na Zemi žije,“ tvrdí Ridgwell.

Predchádzajúce modely boli veľmi jednoduché a nebrali túto cirkuláciu do úvahy. Keď poklesla hladina kyslíku v oceáne, vedci predpokladali, že je to odrazom zmien v Zemskej atmosfére. Zastavenie cyklu znamenalo, že dná oceánov ostali bez životne dôležitého kyslíku aj desiatky miliónov rokov.

„Zastavenie tohto obehu bolo rozsudkom smrti pre všetky organizmy, ktoré sa nedokázali dostať k hladine oceánov,“ vyjadril sa Ridgwell.

Môže takéto niečo nastať aj v budúcnosti? Na túto otázku vedci nedokázali nájsť odpoveď. Je totiž mimoriadne náročné predpovedať do budúcnosti či podobný kolaps nastane a čo môže byť jeho spúšťačom. Klimatické modely ale naznačujú, že globálne otepľovanie má vplyv na výmenu kyslíka a živín nie práve v najlepšom zmysle. Momentálne vedci predpokladajú, že klimatické zmeny túto cirkuláciu spomalia a na stole je aj scenár eventuálneho kolapsu, no zatiaľ nie je nič isté.

Aby mohli vedci predpovedať čo sa v budúcnosti udeje, potrebujú modely s vyšším rozlíšením. Ridgwell na záver dodáva, že nezvyčajne teplé leto alebo zvetranie útesu by mohlo spustiť kaskádu udalostí, ktoré by mohli viesť k zániku morského života, ako ho poznáme dnes.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre