SpravodajstvoVeda a výskum

Rozmýšľa umelá inteligencia rovnako ako ľudia?

Nová metóda na pozorovanie výsledkov umelej inteligencie dokáže prirovnať stroj k ľudskému mysleniu.

Vo svete strojového učenia a umelej inteligencie je rovnako dôležité pochopiť rozmýšľanie počítača ako to, či sa dopracoval ku správnym výsledkom. Stroj totiž môže správne identifikovať rakovinu, no k výsledku sa dostane nesprávnym spôsobom.

Počítačové modely sa trénujú pomocou miliónov vzoriek a hoci existujú nejaké nástroje, ktoré môžu človeku pomôcť pochopiť rozmýšľanie umelej inteligencie, vo väčšine prípadov je nemožné nájsť v jej rozhodnutiach vzorec, ktorý by nám umožnil pochopiť princíp jej rozmýšľania, píše portál MIT.

Odoberajte Vosveteit.sk aj cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

V novej práci ale vedci z technologického inštitútu MIT spolu s IBM vytvorili metódu, ktorá pomôže vytriediť jednotlivé rozhodnutia a bleskovo vyhodnotiť správanie umelej inteligencie. Tento proces funguje tak, že porovnáva rozmýšľanie umelej inteligencie s tým ľudským. Táto metóda sa nazýva Shared Interest a pomôže napríklad odhaliť to, či umelú inteligenciu mýlia objekty v pozadí. Na základe výsledkov teda padne rozhodnutie, či jej môžeme dôverovať a dokáže nájsť uplatnenie v reálnom svete.

Pozoruhodné výsledky

Ak umelá inteligencia vyhodnocuje fotografie, tím vedcov dokáže vidieť, ktoré body prispeli k finálnemu rozhodnutiu. Metóda Shared Interest ich vizualizuje ako tepelnú mapu, ktorá sa nachádza ako vrstva nad pôvodnou fotografiou. Ak sa napríklad na zábere nachádza pes a umelá inteligencia označí ako dôležitú jeho hlavu, potom vedci vedia, že tá časť fotografie slúžila pri rozhodnutí umelej inteligencie.

Následne porovnali rozhodovanie umelej inteligencie s tým ľudským a na základe toho ju zaradili do jednej z ôsmich skupín. Na jednej strane bola umelá inteligencia, ktorá rozmýšľa úplne ako človek, zatiaľ čo na opačnom konci bola umelá inteligencia, ktorá sa nezhodovala ani v najmenšom. Začlenenie prebiehalo na základe skúmaných fotografií a miest, ktoré boli kľúčové pri výslednom rozhodnutí. Rovnaká metóda ale funguje aj v prípade textových úloh. V nich umelá inteligencia hľadá kľúčové slová namiesto častí fotografie.

V praxi tento experiment pomohol dermatológovi určiť, či môže veriť umelej inteligencii pri identifikovaní rakoviny z fotografií, na ktorých zachytávali prípady kožnej lézie. Vďaka metóde Shared Interest dokázal lekár okamžite vidieť prípady správnych a nesprávnych diagnóz. Experiment ale ukázal, že umelá inteligencia urobila aj tie správne predpovede na základe častí fotografie, ktoré sa s ochorením vôbec nespájali. Umelú inteligenciu vyhodnotili ako nedôveryhodnú.

„Výhodou modelu Shared Interest je to, že môžeme okamžite vidieť vzorce správania. Do polhodiny mohol lekár s úplnou istotou povedať, že tejto konkrétnej umelej inteligencii nemôže dôverovať,“ vyjadrili sa autori štúdie.

Zároveň ale dodávajú, že táto metóda funguje len v prípade, že pracujú s čistými dátami. Ak sa objaví nejaká forma predsudku, či nesprávneho vyhodnotenia, umelá inteligencia zdedí všetky tieto neduhy.

Pridajte si Vosveteit.sk do svojho informačného kanála Google News.
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close