Rozlúskli vedci jednu z najväčších záhad evolúcie? Toto odštartovalo najväčšiu evolučnú explóziu v histórii Zeme
Kambrická explózia sa považuje za najvýraznejší evolučný skok, no odvtedy sme nevideli nič podobné.
Aj pred 600-miliónmi rokov Zem prekypovala životom. Ten sa však koncentroval v oceánoch a išlo o bizarné organizmy, ktoré za predkov moderných živočíchov považovať nemožno, až kým nenastala prudká zmena.
Tou zmenou bola kambrická explózia, rapídny proces diverzifikácie živočíšnych druhov a nárast v ich komplexnosti. Táto explózia trvala len niekoľko desiatok miliónov rokov, čo je z geologického hľadiska okamih. V tomto momente sa objavili prvé ulity alebo kostry. Kambrická explózia je pomerne dobre zaznamenaná v rôznych fosíliách, no výskumníci dlhú dobu nevedeli, prečo sa vlastne odohrala a prečo sme odvtedy nepozorovali nič podobné.
Obrovské zmeny
Výskum z University of Wisconsin-Madison sa na kambrickú explóziu pozrel bližšie a poodhalil, prečo si Zem odvtedy neprešla ničím podobným. Odpoveď sa môže ukrývať v hranici medzi prastarými horninami a mladšími sedimentami. Túto hranicu vedci označujú ako „veľký nesúlad“. Táto prazvláštna vrstva sa nachádza po celom svete a vedľa seba stavia prastaré horniny, ktoré vznikli pred miliardami rokov a relatívne mladé usadené horniny kambrického obdobia.
V podstate ide o chýbajúcu vrstvu v geologickom zázname, ktorá by nám mohla pomôcť pochopiť, čo sa počas kambrickej explózie odohralo. Sily, ktoré viedli ku vzniku tejto vrstvy mohli ovplyvniť život na Zemi a podnietiť tak kambrickú explóziu.
„Rozsah tejto vrstvy nemá obdobu. Keď sme sa nad tým začali zamýšľať, zistili sme, že jej vznik musel mať obrovský vplyv aj na chemické zloženie oceánov,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Robert Gaines.
V rámci štúdie sa vedci pozreli na viac ako 20-tisíc vzoriek hornín zo Severnej Ameriky. Podarilo sa im nájsť niekoľko stôp, medzi ktoré radili nezvyčajné usadeniny minerálov. Tie sa od ostatných odlišovali svojim špecifickým zložením. Predpokladá sa, že počas skorého kambrického obdobia plytké moria niekoľkokrát postúpili do vnútrozemia Severnej Ameriky a opätovne sa sťahovali. To spôsobilo zvetranie hornín a odhalenie čerstvých hornín zo zemskej kôry.
Neprehliadnite
Tieto vrstvy neboli nikdy predtým vystavené vonkajšiemu prostrediu. Nastala reakcia, ktorá do oceánov uvoľnila množstvo iónov vápnika, draslíku, kremíku či železa. To ovplyvnilo chemické zloženie oceánov a morí. Odhalenú vrstvu neskôr pokryli usadeniny a vzniklo niečo, čo dnes vedci označujú ako veľký nesúlad.
„Záplava iónov znamenala pre vtedajší život obrovskú výzvu. Na to, aby mohlo telo správne fungovať, si musí udržať rovnováhu iónov. Ak máte v tele veľa nejakého iónu, telo sa ho zbaví a jediným spôsobom je vytvorenie minerálu,“ vysvetľuje Shanan Peters, jeden z autorov štúdie.
Vedci objavili stopy troch významných biominerálov, ktoré sa počas tohto obdobia začali objavovať. Jedným z nich je napríklad kalcium fosfát, ktorý sa nachádza v kostiach a zuboch. Podľa vedcov sa živočíchy museli prispôsobiť rapídnej zmene chemického zloženia v oceánoch. Keď sa prispôsobili, evolúcia organizmov nabrala nové smerovanie.
Komentáre