Veda a výskumVesmír

Rover Perseverance má za sebou prvý marťanský rok: Ukázal nám pestré počasie červenej planéty

Rover Perseverance pristál na povrchu Marsu vo februári 2021 a odvtedy skúma kráter Jezero spolu s počasím červenej planéty. Čo sa dozvedel?

Rover americkej NASA, Perseverance, pristál v kráteri Jezero začiatkom februára 2021. Odvtedy sa venuje výskumu prostredia, ktoré bolo podľa vedcov kedysi dávno jazerom a riečnou deltou.

Teórie hovoria, že Mars bol pred miliardami rokov úplne inou planétou, než dnes. Niektorí naznačujú, že sa mohol stať „modrou planétou“ oveľa skorej, ako si tento prívlastok zaslúžila naša Zem. Vo výskume Marsu pomáha roveru šesť špičkových vedeckých nástrojov, pomocou ktorých sa vedci pokúšajú objaviť stopy minulého života, informuje portál EHU.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Jednou z úloh roveru je aj zbieranie špecifických a zaujímavých vzoriek, po ktoré si v nasledujúcich rokoch príde ďalšia misia s názvom Mars Sample Return Mission. Mimoriadne dôležitým prístrojom je aj MEDA (pozn. redakcie: Mars Environmental Dynamics Analyzer), ktorý sa venuje skúmaniu atmosféry červenej planéty.

Podmienky červenej planéty

Rover Perseverance nedávno ukončil výskum atmosféry počas jedného marťanského roku, ktorý trvá približne dva pozemské roky. V týchto dňoch výskumníci publikovali výsledky práce. Autori štúdie vysvetľujú, že počas roka sa teploty v oblasti rovníka planéty pohybovali okolo -55 °C. Počas dňa a noci zaznamenali teplotný rozdiel až 50-60 stupňov. Okolo poludnia prístroje zaznamenali turbulentné pohyby vzduchu,  ktoré boli vyvolané konvekciou, teda stúpaním teplejších vrstiev a klesaním chladnejších.

Čo sa týka tlaku marťanskej atmosféry, ten počas roka odhalil detailné zmeny naprieč ročnými obdobiami. Zmeny tlaku spôsobuje rozpúšťanie a zamŕzanie atmosférického oxidu uhličitého v oblasti polárnych čiapočiek planéty. Zároveň si vedci všimli aj komplexný denný cyklus.

„Tlak a teplota marťanskej atmosféry počas dňa osciluje. Množstvo slnečného svetla je zároveň ovplyvnené množstvom prachu a prítomnosťou oblakov v atmosfére,“ tvrdí Agustín Sánchez-Lavega, ktorý sa podieľal na výskume.

Senzory roveru zároveň zachytili aj dynamické atmosférické fenomény spôsobené malými tornádami, ktoré vedci poznajú ako prašných diablov. Ako vysvetľujú vedci, prašní diabli sú v kráteri Jezero častejším fenoménom ako kdekoľvek inde na planéte. Niektoré môžu mať priemer až sto metrov. Vďaka prístroju MEDA dokázali vedci tento fenomén lepšie charakterizovať. Dozvedeli sa nielen to, ako často môžu tornáda pozorovať ale aj to, ako presne fungujú.

Pomocou prístroja zachytili aj búrky, ktoré sa odohrali tisíce kilometrov od krátera. V tomto prípade vedci predpokladajú, že vznikajú podobným spôsobom ako búrky na Zemi. Tieto búrky sa pohybujú po hranici severnej polárnej čiapočky. Výskumníci zároveň lepšie charakterizovali zmeny, ktoré sa udiali po jednej z výrazných púštnych búrok, ktorá vznikla začiatkom januára 2022.

Vedci na Zemi sa tejto búrky obávali, pretože prešla cez kráter Jezero, kde sa Perseverance v tej dobe nachádzal. Počas nej si však všimli náhle zmeny v teplote a tlaku spolu so silnými vetrami. Počas búrky sa do vzduchu dostali prašné častice, ktoré poškodili jeden zo senzorov roveru.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close