Rover NASA odhalil proces, ktorý mohol rozhodnúť o živote na Marse. Vedci hovoria o prelome
NASA objavila dôkazy o aktívnom uhlíkovom cykle na Marse, ktorý naznačuje prítomnosť vody a vhodných podmienok na život v minulosti planéty.
Vedecký tím NASA, v ktorom pôsobí aj odborník z kanadskej Univerzity v Calgary Ben Tutolo, predstavil prelomový objav týkajúci sa dávnej histórie Marsu. Podľa nových zistení, ktoré boli publikované v prestížnom časopise Science, mal Mars v minulosti aktívny uhlíkový cyklus. Tento fakt zásadne mení náš pohľad na vývoj planéty a jej potenciál na podporu života. Na novinku upozorňuje portál University of Calgary.
Objav vychádza z výskumu dát zozbieraných roverom Curiosity, ktorý už viac ako desať rokov skúma povrch planéty. Vzorky hornín odobraté z krátera Gale obsahovali siderit, železný minerál patriaci medzi uhličitany. Tento nález je veľmi dôležitý, pretože vedci dlho nerozumeli, prečo sa na Marse nenachádzajú očakávané množstvá uhličitanov. Modely totiž predpokladali, že ich interakcie medzi atmosférickým CO₂ a horninami, ich mali vytvárať.
„Keď som začal pracovať s tímom NASA, vedel som, že budeme mať veľké množstvo dát. Ale až teraz sme prišli na odpoveď k dôležitej otázke: Prečo chýbajú karbonáty?“ povedal Ben Tutolo.
Nové zistenia ukazujú, že Mars mohol mať v minulosti dostatok CO₂ v atmosfére, ktorý podporoval existenciu tekutej vody. Následným rednutím atmosféry sa oxid uhličitý viazal do minerálov, ako je siderit.
NASA’s Curiosity rover has uncovered a hidden chemical archive of ancient Mars’ atmosphere, which suggests that large amounts of carbon dioxide have been locked into the planet’s crust, according to a new Science study.
The findings provide in situ evidence that a carbon cycle… pic.twitter.com/JkQqXRx7gh
— Science Magazine (@ScienceMagazine) April 21, 2025
Dôkaz o prítomnosti vody na Marse
Tento objav má aj širší význam. Skutočnosť, že Mars mal uhlíkový cyklus, je dôkazom toho, že planéta mohla byť schopná podporovať život. Výskum ukazuje, že atmosféra bola v minulosti oveľa hustejšia a teplejšia než dnes. Takéto podmienky umožňovali stabilnú prítomnosť tekutej vody na povrchu. Neskoršie ochladenie a strata atmosféry však podmienky drasticky zmenili. Tieto zmeny vedú k dôležitej otázke, kedy presne sa Mars stal neobývateľným?
„Tento objav nám ukazuje, že Mars mohol podporovať život, ale zmeny v atmosfére viedli k jeho neobývateľnosti,“ vysvetľuje Tutolo.
Vedci považujú tieto zistenia za zásadné pre pochopenie vývoja Marsu a aj pre pochopenie toho, ako malé zmeny atmosféry ovplyvňujú obývateľnosť planét.
Neprehliadni
Čo to znamená pre výskum života mimo Zeme?
Objav uhlíkového cyklu na Marse má veľký význam aj pre hľadanie života mimo našej planéty. Ak mal Mars v minulosti podmienky na existenciu vody a života, podobné procesy môžu prebiehať aj inde vo vesmíre. Tento poznatok nám pomáha lepšie porozumieť, aké podmienky sú potrebné na vznik a udržanie života na iných planétach.
Rover Curiosity pokračuje vo svojej misii a skúma ďalšie oblasti, ktoré môžu obsahovať podobné geologické dôkazy. Budúce misie na Mars môžu objaviť nové stopy, ktoré nám ešte viac priblížia históriu tejto planéty a jej prechod z obývateľného sveta na nehostinné miesto. Veda tak postupne skladá mozaiku dávnych marťanských podmienok.
Objav má význam aj pre nás na Zemi. Tutolo vo svojom výskume upozorňuje, že poznanie vývoja Marsu môže pomôcť pri riešení klimatickej krízy. Skúmanie procesov, ktoré zmenili Mars na suchú púšť, nám môže ukázať, ako krehká je rovnováha, na ktorej závisí život. Tieto lekcie môžu byť kľúčové pri ochrane našej vlastnej planéty pred podobným vývojom.
Komentáre