„Rosettská doska“ pre život na Zemi: Fosílne nálezisko ukrýva dôležité poznatky o prvom živote na Zemi
Výskumníci z University of Edinburgh odhaľujú molekulárne stopy dávnych organizmov žijúcich pred viac ako 400-miliónmi rokov.
Výskumníci z University of Edinburgh analyzovali fosílne nálezisko na severovýchode Škótska, ktoré by nám mohlo prezradiť viac o počiatkoch života na Zemi. Z ich výskumu vyplýva, že na molekulárnej úrovni sa môžu fosílie uchovať lepšie, než sa spočiatku predpokladalo.
Nálezisko sa nachádza v oblasti Aberdeenshire a v rámci štúdie výskumníci dokázali identifikovať chemický podpis niekoľkých organizmov, ktoré v rámci náleziska objavili. Tento nález prirovnávajú k slávnej Rosettskej doske, ktorá egyptológom pomohla preložiť staroveké hieroglyfické písmo. Vedecký tím pevne verí, že pomocou tohto objavu dokážu rozlúštiť záhady evolúcie života na Zemi.
O fosílnom ekosystéme neďaleko dediny Rhynie vedia už od roku 1912. Predchádzajúce výskumy naznačili, že toto nálezisko možno datovať 407-miliónov rokov do minulosti, presnejšie do obdobia skorého devónu. Toto obdobie sa vyznačuje tektonickou aktivitou a približovaním dvoch hypotetických prakontinentov, Laurázie a Gondwany. Pri rovníku sa začal formovať nový superkontinent Pangea.
S pomocou nových technológií dokázali vedci z University of Edinburgh preskúmať fosílie do väčšej hĺbky, než bolo doteraz možné. Použili pritom metódu, ktorá sa nazýva FTIR spektroskopia. Táto metóda zahŕňa použitie infračerveného svetla, prostredníctvom ktorého dokážu vedci získať dáta s vysokým rozlíšením. Zároveň sa im podarilo zistiť, že tieto fosílie v sebe ukrývajú bohaté molekulárne informácie.
Záhady života na Zemi
Autori výskumu už vedeli, ktoré organizmy tieto fosílie reprezentujú. Na základe toho dokázali nájsť molekulárne stopy, ktoré im spoľahlivo umožnili rozlíšiť fosílie húb, baktérií a iných organizmov. Na základe toho mohli priniesť viac poznatkov o záhadnejších fosíliách objavených v tomto ekosystéme. Vo svojej práci opísali dve vzorky takzvaných nematofytov, záhadných organizmov z obdobia devónu a predchádzajúceho obdobia silur.
Neprehliadnite
Tieto organizmy sa vyznačujú charakteristikami ako húb, tak aj rias. Predchádzajúce výskumy ich nedokázali spoľahlivo zaradiť ani do jednej kategórie.
„V rámci výskumu sme zistili, že pomocou rýchlej a hlavne neinvazívnej metódy dokážeme rozlíšiť jednotlivé životné formy. Tieto zvláštne organizmy, ktoré sa nachádzajú v devónskych – a neskôr silúrskych – sedimentoch, majú vlastnosti rias aj húb a predtým bolo ťažké ich zaradiť do oboch kategórií. Otvárajú sa nám tak nové možnosti výskumu diverzity jedných z prvých organizmov na Zemi. Získané dáta sme dali spracovať umelej inteligencii, vďaka čomu sme mohli klasifikovať odlišné organizmy,“ vyjadril sa doktor Sean McMahon, vedúci výskumu.
Fosílie, ktoré vedci v rámci štúdie skúmali, sa považujú za komplikovaný, no nie vždy jednoznačný prípad. Vďaka novým nástrojom však dokážu tieto životné formy skúmať do väčšej hĺbky a odhaliť tak viac informácií o minulosti života a našej planéty. Ako autori vysvetľujú, že nové technológie sú kľúčom pri skúmaní dávnej histórie. Vedcom umožnia preskúmať fosílie do väčšej hĺbky a dostať sa tak k informáciám, ktoré boli doteraz ukryté.
Pochopenie evolúcie života na Zemi nám môže pomôcť odhaliť záhady evolúcie a možno aj predpovedať, ako sa bude život ďalej vyvíjať. Zároveň však vedci získavajú dôležité základy, prostredníctvom ktorých by mohli pátrať po živote za hranicami našej Slnečnej sústavy.
Komentáre