SpravodajstvoVeda a výskum

Rok 1816 bol „rokom bez leta“: Keď sopka Tambora zakryla Slnko. Môže sa podobná katastrofa odohrať aj dnes?

Mnohí experti opisujú toto obdobie ako poslednú veľkú subsistenčnú krízu západného sveta.

Prečo bol rok 1816 tak odlišný od predchádzajúcich a nasledujúcich rokov? Nielen Európu, ale aj Severnú Ameriku postretli najnižšie teploty, aké boli v rozmedzí rokov 176 až 2000 zaznamenané. Tento rok je všeobecne známy aj ako „rok bez leta“.

Predpokladá sa, že hlavným páchateľom bola najväčšia sopečná erupcia, aká sa v zaznamenanej histórii udiala. Rok predtým totiž explodovala sopka Tambora, ktorá pripravila o život množstvo ľudí žijúcich v blízkosti erupcie. Zároveň však vypustila do atmosféry obrovské kvantum popola a iných látok. Tie zatemnili oblohu a zakryli Slnko, vysvetľuje portál UCAR.

Predpokladá sa, že dôsledkom erupcie prišlo o život viac ako 100-tisíc ľudí, či už následkom samotnej erupcie alebo jej katastrofálnych dôsledkov. Tambora totiž odštartovala takzvanú vulkanickú zimu, ktorá viedla k roku bez leta.

Vedci už dlhú dobu predpokladali, že masívne sopečné erupcie môžu výrazne zmeniť klimatické podmienky Zeme a viesť k masovému vymieraniu života na planéte. Rok bez leta bol poľnohospodárskou krízou, ktorú mnohí historici nazývajú „poslednou veľkou subsistenčnou krízou v západnom svete“. Nedostatkom potravín trpela veľká časť severnej pologule.

Zatemnenie Slnka nespôsobilo len úhyn plodín, ale aj záplavy zasahujúce väčšinu Severnej Ameriky, Západnej Európy a Ázie. Plodiny umierali mrazom, či nedostatkom svetla a mnoho farmárov sa v tej dobe bálo niečo dopestovať, pretože by sa objavili zlodeji a úrodu im ukradli. Spolu s bežne dopestovanými plodinami dramaticky vzrástli aj ceny ovsa, čiže ľudia nemali prostriedky na to, aby kŕmili svoje kone – vtedy najvyužívanejšiu formu transportu.

Nedostatok potravín neskoršie viedol k výtržnostiam, rabovaniu a podpaľačstvu v mnohých európskych mestách. Výtržníci častokrát mávali vlajkami, na ktorých bolo napísané „chlieb alebo smrť“.

Hod kockou

Hoci nič nie je jasné, rok bez leta a ťažkosti, ktoré počas tohto obdobia nastali, mohli viesť aj k vynálezu úplne nového spôsobu transportu – bicykla. Objavujú sa teórie, že práve toto ťažké obdobie inšpirovalo nemeckého vynálezcu Karla Draisa.

Vedci aj dnes varujú pred rizikom masívnych sopečných erupcií. Tvrdia, že nemáme spoľahlivý spôsob, ako masívne erupcie predpovedať a aj keby sme o jednej vedeli, veľa by sme toho spraviť nedokázali. Šanca, že sa v nadchádzajúcom storočí objaví podobne masívna erupcia je podľa expertov jedna k šiestim, čo prirovnávajú k hodu kockou.

Nedávnym príkladom a „varovným budíčkom“ je januárová erupcia podmorskej sopky Tonga. Ak by erupcia trvala dlhšie, alebo uvoľnila viac plynu, dôsledky mohli byť devastujúce. Pomohlo aj to, že sa vulkán nachádza pomerne ďaleko od obývaných oblastí. Ak by nás masívna erupcia zasiahla, škody by sa počítali v triliónoch dolárov, čo je porovnateľné s globálnou pandémiou.

Dôsledky masívnych sopečných erupcií vedci prirovnávajú k dopadu veľkého asteroidu len s tým rozdielom, že erupcie sú oveľa pravdepodobnejšie.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close