Veda a výskumVesmír

Púštne búrky na Marse môžu byť plné elektrických výbojov: Majú však nejaký dopad na planétu?

Už od 70. rokov vedci predpokladali elektrostatické výboje v púštnych búrkach planéty, no čo sa presne deje ostávalo dlhú dobu záhadou.

S planétou Mars sa spájajú púštne búrky. Menšie sa na planéte objavujú pravidelne, zatiaľ čo väčšie, ktoré môžu pokryť oblasť o veľkosti celého kontinentu, sa objavia raz ročne. Každé tri roky však vzniká masívna búrka, ktorá môže pokryť celú planétu a trvať až dva mesiace.

Ako vysvetľuje portál Universe Today, tieto búrky majú výrazný vplyv na to, ako sa povrch planéty mení a vyvíja. Vo výnimočných prípadoch je búrka tak veľká, že ju možno pozorovať zo Zeme. Jedna podobná sa objavila v roku 2018 a znamenala koniec pre misiu Opportunity. Keď sa stane búrka obzvlášť silnou, trenie medzi jednotlivými časticami prachu ich môže elektrizovať a vytvoriť statický náboj. V rámci novej štúdie autori vysvetľujú, že táto elektrická sila môže byť neoddeliteľnou súčasťou chlórového cyklu planéty.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Niekoľko robotických misií našlo v pôde Marsu stopy perchlorátov a iných chemických látok. Tieto látky podľa štúdie vytvára elektrický výboj, ktorý rozkladá rôzne soli a tým pádom uvoľňuje chlór do atmosféry planéty spolu s ďalšími zlúčeninami. Chlór sa na Marse považuje za jeden z piatich mobilných prvkov, ktoré sa presúvajú v odlišných formách medzi atmosférou a povrchom planéty. Ďalšími prvkami sú vodík, kyslík, síra a uhlík. Chlór existuje v atmosfére Marsu v plynnej forme a na povrchu tvorí usadeniny. Tie sa podobajú na soľné pláne, ktoré máme na Zemi.

Vedci predpokladajú, že tieto depozity sú vysušenými pozostatkami vlhkých štruktúr, ktoré kedysi na planéte existovali. Hoci ich presný pôvod zatiaľ nie je známy, astronómovia predpokladajú, že vznikli interakciou povrchu planéty a atmosféry v období, kedy Mars prechádzal z vlhkejšieho prostredia na vyprahnutú púšť, ktorú vidíme dnes.

Dnes už na planéte vedci nepozorujú výmenu látok medzi povrchom a atmosférou. Vo svojej práci však hľadali spôsob, ako by mohli prepojiť atmosférický chlór s depozitmi na povrchu. Odpoveďou môžu byť púštne búrky a elektrické výboje, ktoré počas nich vzniknú. Tie sú dostatočným a efektívnym spôsobom na výmenu chlóru medzi vzduchom a povrchom Marsu. Táto teória sa po prvýkrát objavila už v 70. rokoch, keď na Marse pristáli misie Viking 1 a Viking 2.

Dôležitá súčasť planetárnych procesov

Čo sa však deje po chemickej stránke počas púštnych búrok sa skúmalo mimoriadne ťažko. V roku 2016 sa mala na Mars dostať misia Európskej vesmírnej agentúry, Schiaparelli. Tá mala skúmať presne tento fenomén, no počas pristávania havarovala. Odvtedy sa vedci museli spoliehať len na klimatické modely a experimentálne štúdie.

Tieto modely ukázali, že elektrostatický výboj v atmosfére bohatej na oxid uhličitý, môže vytvoriť plynný chlór, perchloráty a uhličitany. V rámci novej štúdie však vedci po prvýkrát zistili, aké množstvo chemikálií môže počas marťanskej púštnej búrky vzniknúť.

V rámci štúdie zároveň autori zistili, ako by mohol elektrický výboj na Marse vyzerať. Tvrdia, že by nešlo o blesk tak, ako ho chápeme, ale skôr o akúsi žiaru podobnú polárnej žiare. V tomto prípade si ale môžeme vytvoriť len informovaný odhad, pretože žiadnej misií sa zatiaľ nepodarilo tento fenomén zachytiť.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close