Prvý záber Webbovho teleskopu ukrýval tajomstvo, ktoré sa len tak nevidí: Všimnúť si tieto hviezdy je extrémne náročné
Webbov vesmírny teleskop odhalil množstvo protohviezd, ktoré zatiaľ len ťahajú hmotu k sebe.
Vedci z Rice University sa pozreli na jeden z prvých záberov, aký Webbov vesmírny teleskop vytvoril. Na fotografiu sa pozreli hlbšie, čo sa im vyplatilo, našli totiž až 24 predtým nevidených nových hviezd. Tie od Zeme ležia vo vzdialenosti približne 7,5-tisíc svetelných rokov.
Štúdia publikovanú v Monthly Notices of the Royal Astronomical Society viedla astronómka Megan Reiter. Vedci zároveň získali ochutnávku toho, čo dokáže prístroj NIRCam, ktorý vie nahliadnuť cez husté oblaky do regiónov, kde vznikajú nové hviezdy. Vedci v rámci svojej práce skúmali časť fotografie takzvaných „kozmických útesov“.
V tejto oblasti identifikovali hviezdotvorný región v hviezdokope NGC 3324. V tejto hviezdokope sa nachádza niekoľko známych regiónov, kde dochádza ku tvorbe nových hviezd. Mnohé detaily sa však ukrývali za hustou clonou plynu, cez ktorú Hubblov vesmírny ďalekohľad nedokázal nazrieť. Webbov teleskop je vybavený infračervenou kamerou, ktorá dokáže cez tento prach nahliadnuť. Pomocou tohto observatória si vedci mohli všimnúť aj prúdy hmoty, ktoré unikajú cez póly veľmi mladých hviezd.
V rámci nového výskumu sa autori zamerali len na časť hviezdokopy NGC 3324, presnejšie na miesto, kde sa v minulosti našlo len niekoľko hviezd. Webbov vesmírny teleskop sa na tento región pozrel vo vlnovej dĺžke 4,7 mikrónov a všimol si viac ako dva tucty predtým nepozorovaných mladých hviezd. Presnejšie si všimli prúdy hmoty, ktoré sa veľkosťou líšili, no väčšina pochádzala z protohviezd, ktoré mohli byť podobné nášmu Slnku.
„Webb nám dáva príležitosť včas pozorovať tento fascinujúci región a lepšie pochopiť to, koľko hviezd v ňom vzniká. Náš objav potvrdzuje nielen úžasné schopnosti teleskopu ale aj to, že aj v tichých kútoch vesmíru sa toho deje pomerne veľa,“ tvrdí Reiter.
Mimoriadne rýchly proces
Predpokladá sa, že počas prvých 10-tisíc rokov mladé hviezdy len zbierajú materiál okolo nich. Väčšina mladých hviezd časť materiálu vylúči späť do vesmíru cez prúdy, ktoré sa vytvárajú na póloch hviezdy.
Neprehliadnite
„Prúdy sú v tomto prípade ako obrovská ceduľa, ktorá nás navádza k najzaujímavejšiemu štádiu hviezdnej formácie. Existujú len v relatívne krátkom okne počas toho, ako hviezda naberá hmotu,“ vysvetľuje spoluautor štúdie, Nathan Smith.
Akrečnú fázu hviezdy, teda obdobie aktívneho naberania hmoty, vedci nedokázali poriadne preskúmať, lebo z kozmického hľadiska ide o mimoriadne krátke obdobie. Podľa odhadov trvá len niekoľko tisíc rokov. Ak si však chcú astronómovia všimnúť prúdy hviezd, musia sa na jednotlivé zábery pozrieť do hĺbky. Vo väčšine prípadov musia individuálne skúmať jednu oblasť za druhou a používať odlišné filtre.
Webbov vesmírny teleskop vedcom mimoriadne pomohol. Ide o najvýkonnejšie observatórium, aké vo vesmíre máme. Astronómom umožňuje vidieť oveľa menšie veci, než by mohli cez akýkoľvek iný teleskop.
Komentáre