Prvý klonovaný Vlk arktický oslavuje sto dní na svete: Čo to znamená pre ochranu ohrozených druhov?
Vlk arktický sa na červenej listine ohrozených druhov nachádzal už od roku 2012. Podarí sa ho pomocou klonovania zachrániť spolu s inými druhmi?
19. septembra usporiadali vedci z biotechnologického laborátoria Sinogene v spolupráci s prírodnou rezerváciou v Pekingu konferenciu, na ktorej sa podelili s prelomovým úspechom: Narodením prvého klonovaného vlka arktického.
Vlk sa narodil 10. júna beaglovi a podľa všetkého sa mu darí veľmi dobre. Vlk arktický sa v červenej listine ohrozených druhov nachádza už od roku 2012. Aby sa tento druh podarilo zachrániť, biotechnologické laboratórium Siogene začalo projekt klonovania ešte v roku 2020 a po dvoch rokoch výskumníci hlásia mimoriadny úspech.
Potrebné bunky pre klonovanie pochádzajú zo vzorku kože vlka žijúceho v divočine. Ide o samicu prezývanú Maya. Čoskoro by sa mal narodiť aj druhý naklonovaný vlk arktický.
Ochrana ohrozených druhov a biodiverzity
Podľa správy Living Planet Report 2020 za posledných 50 rokov klesol index biologickej diverzity o takmer polovicu. Globálna populácia živočíšnych druhov na svete klesla o približne 60%. V Číne existuje množstvo živočíšnych druhov, ktoré sú na pokraji vyhynutia. Posledné roky sa situácia ešte zhoršila a svet čelí ekologickej kríze. V tomto smere čelí odbor ochrany zemskej biodiverzity výrazným prekážkam, ktoré možno prekonať jedine globálnou spoluprácou.
Neprehliadnite
Klonovanie zvierat sa ukázalo byť možným riešením, ako ochrániť ohrozené druhy. Úplne prvým klonovaným zvieraťom je známa ovečka Dolly, ktorá umrela v roku 2003. Išlo o prvého cicavca ktorého vyklonovali z dospelých telových buniek. Zaujímavosťou je, že bunky získali z prsníka, alebo v tomto prípade vemena inej ovce, čo viedlo aj k vymysleniu vhodného mena pre klonovanú ovečku. Dolly totiž nesie názov po dobre formovanej americkej country hviezde – Dolly Partonovej.
Pri ovečke Dolly vedci použili technológiu nukleárneho prenosu somatických buniek. Bunkové jadro z dospelej bunky presunuli do neoplodnenej materskej vaječnej bunky, z ktorej pôvodné jadro odstránili. Hybridná bunka bola následne stimulovaná elektrickým šokom, aby sa rozdelila. Keď sa vyvinul blastocyt, bunku implantovali náhradnej matke.
„Klonovacie technológie ponúkajú dobrý začiatočný bod ako ochrániť ohrozené živočíšne druhy a tým pádom aj ochrane biodiverzity Zeme,“ vysvetľuje He Zhengming, riaditeľ Inštitútu pre laboratórne zvieracie zdroje.
Tieto technológie existujú už niekoľko rokov, no narodenie zdravého mláďaťa vlka arktického možno považovať za výrazný míľnik v oblasti klonovania. Zároveň sa toto narodenie považuje za zlomový bod v snahe ochrániť životné prostredie a ohrozené živočíšne druhy. Vedci z laboratória Sinogene spolu s prírodnou rezerváciou v Pekingu, budú aj naďalej spolupracovať pri ochrane biodiverzity našej planéty. Využijú pritom všetky dostupné zdroje vrátane klonovacej technológie, ktorá aj podľa ich názoru predstavuje možnosť, ako zabrániť vymieraniu ohrozených druhov života. Obe strany sa zároveň pokúsia čeliť strate globálnej biodiverzity v čo najväčšom možnom merítku.
Komentáre