Veda a výskumVesmír

Prvé hviezdy vo vesmíre mohli byť naozajstné monštrá: Slnko je oproti ním nič!

Autori novej štúdie s pomocou simulácie ukázali, že prvé hviezdy vo vesmíre boli neporovnateľne väčšie ako naše Slnko. Išlo doslova o monštrá!

Náš vesmír vznikol pred približne 13.8-milirdami rokov a spočiatku vyzeral úplne inak ako ten dnešný. Pár zlomkov sekundy po veľkom tresku bol oveľa menší, hustejší a tvorila ho horúca „polievka“ rôznych častíc. Rapídne však expandoval, no hodnú chvíľu by ste v ňom nenašli žiadne hviezdy.

Postupne sa ale podmienky upokojili a časom vznikli aj prvé hviezdy z obrovských oblakov plynu, v ktorých sa začala hmota koncentrovať na jedno miesto. V súčasnosti astronómovia nemajú žiadne pozorovania formácie prvých hviezd no predpokladá sa, že vznikli niekoľko stoviek miliónov rokov po veľkom tresku. Vedci sa však rozhodli pomocou počítačových simulácií zistiť, čo sa počas tejto dôležitej epochy.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Najdôležitejšou otázkou, na ktorú astronómovia nevedeli dlho nájsť odpoveď je to, ako prvé hviezdy vyzerali. Niektoré simulácie naznačovali, že ich hmotnosť sa mohla pohybovať v stonásobkoch hmotností Slnka. Iné simulácie naznačovali, že sa prvé hviezdy podobali veľkosťou nášmu Slnku.

Prvé hviezdy vo vesmíre

Lenže kde je teda pravda? V rámci nového výskumu astronómovia vytvorili nové simulácie, ktoré do seba zapracovali fenomén, ktorý poznáme pod pojmom studená akrécia. Tieto simulácie zároveň odhalili to, že prvé hviezdy boli doslova gigantické. Ak totiž chceme dostať veľké hviezdy, musí existovať spôsob ako do malého objemu rýchlo stiahnuť obrovské množstvo materiálu. Zároveň však nemôžeme zdvihnúť jeho teplotu, pretože to by mu zabránilo v kolapse, píše portál Universe Today.

V rámci nového výskumu vedci hľadali spôsob ako odstrániť teplo z materiálu počas toho, ako dochádza k jeho rýchlemu kolapsu. Predchádzajúce simulácie predpovedali existenciu hustých „vreciek“, ktoré existovali v prvotných galaxiách. Vrecká by sa ochladzovali vylučovaním radiácie. Tieto simulácie ale nemali dostatočné rozlíšenie na to, aby mohli vedci sledovať ich ďalšiu evolúciu.

Nové simulácie však v tejto práci pokračujú. Autorom výskumu sa podarilo zistiť, že do akréčnych diskov v jadre obrovského zhluku hmoty môžu preniknúť prúdy chladnej a hustej hmoty. Keď táto hmota narazí do akréčneho disku, vytvorí sa tlaková vlna. Tá rapídne destabilizuje celý oblak a spôsobí takmer okamžitý kolaps celého zhluku hmoty.

Keď sa toto stane, vznikne gigantická hviezda, ktorá môže mať až 100-tisíc násobok hmotnosti Slnka. Keďže nič nedokáže zastaviť ich kolaps, vznikne takzvaná supermasívna hviezda.

Astronómovia zatiaľ nemajú najmenšiu predstavu o tom, či supermasívne hviezdy skutočne existovali v začiatkoch vesmíru. Túto otázku by im mohol pomôcť zodpovedať Webbov vesmírny teleskop, ktorý dokáže nahliadnuť miliardy rokov do minulosti tým, že študuje vzdialené svetlo. Na základe jeho pozorovaní by sa mohli astronómovia dozvedieť niečo viac o vzniku prvých hviezd. Autori štúdie dúfajú, že im Webb pomôže potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu supermasívnych hviezd.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close