SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Proces, ktorý vedci nazvali „mimozemská fotosyntéza“, by nám mohol pomôcť kolonizovať Mesiac

Nový výskum z čínskej univerzity Nanjing demonštruje systém, ktorý sa nespolieha na zdroje zo Zeme.

Vedci z čínskej univerzity Nanjing vydali včera štúdiu, ktorá bližšie špecifikuje užitočnosť pôdy na Mesiaci. Podľa ich zistení sa v nej nachádzajú aktívne zlúčeniny, ktoré môžu premeniť oxid uhličitý na kyslík a palivo pre kozmické rakety, informuje portál Eurekalert. Vedci momentálne zisťujú, či by mohli zdroje nachádzajúce sa na Mesiaci, ponúknuť ľudstvu možnosť preskúmať nielen našu prirodzenú družicu, ale aj celú sústavu.

Analýzou vzoriek, ktoré priniesla na Zem misia Chang’e 5, vedci odhalili zlúčeniny bohaté na železo a titán. Tieto zlúčeniny by mohli slúžiť ako katalyzátor pre chemickú reakciu, ktorá vytvára kyslík prostredníctvom slnečného svetla a oxidu uhličitého. Vedci dúfajú že sa im podarí vytvoriť systém využívajúci dve najrozšírenejšie látky na Mesiaci – pôdu a solárnu radiáciu.

Tento proces označili ako „mimozemskú fotosyntézu“. V ich práci hľadali spôsob, ako elektrolyzovať vodu z Mesiaca a rozložiť ju na kyslík a vodík. Systém by zároveň zbieral oxid uhličitý vydychovaný astronautmi. Spojením oxidu uhličitého a vodíku vzniknú uhľovodíky, medzi ktoré sa radí napríklad metán. Tie by mohli ďalej poslúžiť ako palivo. Vedci vo svojej štúdii píšu, že ich systém nepotrebuje energiu z externého zdroja. Stačí len solárne žiarenie na to, aby dokázali vyrobiť kyslík, vodu a palivo. Tieto látky sa radia medzi základné zdroje, ktoré by umožnili astronautom prežiť na povrchu Mesiaca.

„Spoliehame sa na zdroje, ktoré môžeme nájsť priamo na mieste. Tým znížime zaťaženie rakety. Náš systém ukazuje ako môžeme vytvoriť udržateľné a cenovo dostupné obytné prostredie na povrchu iného kozmického telesa,“ vyjadril sa jeden z autorov štúdie, Yingfang Yao.

Testovanie v praxi

Predpokladá sa, že systém, popísaný v novej štúdii otestujú priamo vo vesmíre, pravdepodobne počas nadchádzajúcich lunárnych misií. Lunárna pôda síce nie je takým dobrým katalyzátorom ako látky na Zemi, ale autori štúdie neustále pracujú na spôsoboch, ako ich systém vylepšiť. Jedným zo spôsobov je roztavenie lunárneho regolitu do nanoštruktúrovaného materiálu, ktorý má lepšie vlastnosti.

Existuje niekoľko súbežne prebiehajúcich výskumov, ktoré sa snažia prísť na to, ako by mohli ľudia prežiť na povrchu iného kozmického telesa. Príkladom je vedecký inštrument na palube roveru Perseverance. Americká NASA vytvorila zariadenie schopné pretvoriť oxid uhličitý z atmosféry Marsu na kyslík. Problém je, že väčšina podobných zariadení sa spolieha na externý energetický zdroj. V tomto prípade je zariadenie poháňané jadrovou batériou na palube roveru.

Autori štúdie cítia, že sa blíži „Vesmírny vek“, ktorý prirovnávajú k 17. storočiu, kedy sa na more vyplavili stovky lodí. Na záver ale dodávajú, že ak chce ľudstvo preskúmať vesmír, najdôležitejším faktorom je zníženie nákladu vesmírnej rakety. To znamená vytvoriť zariadenia schopné fungovať s minimálnou pomocou zo Zeme. Preto hľadajú spôsob, ako využívať zdroje, ktoré možno nájsť prirodzene na povrchu Mesiaca.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close