Problém, ktorý v skutočnosti neexistuje: Výskumníci našli riešenie takmer 60-ročnej dilemy v teórii hier

Teóriu hier využívajú aj mnohé autonómne systémy, vrátane samoriadiacich automobilov. Nová štúdia by mohla zlepšiť ich správanie

Vedci zistili, že 60 ročný problém v teórii hier neexistuje
Zdroj: Unsplash (Alexander Krivitskiy), PNGwing, Úprava: Vosveteit.sk

Aby autonómne vozidlá dokázali samostatne jazdiť po cestách, často sa na ich operáciu využíva takzvaná teória hier. Ide o matematický model, v ktorom musia racionálne modely konať strategicky, aby dosiahli požadovaný cieľ.

Časťou teórie hier sú aj diferenciálne modely, ktoré sa venujú aktérom v pohybe. V diferenciálnom modely sa môžeme stretnúť s klasickou „hrou na naháňačku“, v ktorej figurujú dvaja hráči. Cieľom tejto hry je to, aby rýchlejší prenasledovateľ dopadol pomalšieho utečenca, ktorý sa môže pohybovať len po jednom povrchu. Hoci sa to zdá ako jednoduchá a zábavná hra, v skutočnosti ide o matematický problém, s ktorým si už 60 rokov nikto nevedel dať rady.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Typickým príkladom je takzvaná „teória vražedného šoféra“. Predstavte si, že sa vás nejaký človek silou mocou snaží zraziť a vy sa mu musíte vyhnúť. Ako by ste utekali pred rýchlejším autom? 

Problém, ktorý v skutočnosti neexistuje

V rámci novej štúdie vedci z University of California, Santa Cruz zisťovali, či existuje nejaké optimálne riešenie desaťročia pretrvávajúcej dilemy. Verilo sa totiž, že z určitých pozícií neexistuje žiadny vhodný výsledok hry. V rámci štúdie však autori zisťujú, že problém pretrvávajúci už takmer šesť dekád v podstate nikdy nebol problémom. Pomocou novej metódy analýzy dokázali, že v každom prípade existuje riešenie tejto hry. Ich práca by mohla viesť k lepším modelom správania pre všetky autonómne systémy vrátane automobilov.

Nashovo equilibrum je najznámejším konceptom v teórii hier. Zaviedol ho matematik John Nash a jeho cieľom je definovať optimálne stratégie pre všetkých hráčov tak, aby každý skončil hru s čo najmenším pocitom výčitiek. Čím viac sa hráč od svojej stratégie vzdiali, tým viac výčitiek nakoniec bude mať. V prípade hry na naháňačku existovala sada pozícií, pri ktorých vedci nedokázali navrhnúť optimálne stratégie pre hráčov, čo viedlo ku vzniku dilemy.

Ak existuje dilema v teórii hier, znamená to len jedno. Aktéri si typicky musia náhodne vybrať jednu z ponúkaných možností a zmieriť sa s prehrou. Racionálni hráči však chcú minimalizovať šance na prehru. V rámci nového prístupu k 60-ročnému problému výskumníci hľadali spôsoby, ako môžu v tomto prípade hráči minimalizovať svoje šance na prehru.

V rámci výskumu odhalili, že ak obaja hráči minimalizujú svoje riziká, potom vznikajú jasne určené stratégie hry pre každý prípad. Tento prístup platí aj v prípade, kedy jasné stratégie hry môžu vedci definovať aj pomocou klasickej analýzy.

„Ak použijeme náš prístup aj v jasne vysvetlených prípadoch, metódy klasickej analýzy nie sú nijakým spôsobom ovplyvnené. V podstate sme metódy klasickej analýzy vylepšili tak, aby riešenie existovalo v každom prípade. Zároveň sme dokázali, že naša práca nie je len riešením problému, no konceptom, ktorý môže vylepšiť teóriu hier ako celok,“ vysvetľuje Dejan Milutinovic, jeden z autorov štúdie.

V ďalších prácach sa vedci pozrú aj na iné dilemy, ktoré v rámci teórie hier existujú. Veria, že pomocou novej metódy analýzy dokážu nájsť riešenie aj na množstvo iných problémov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre