SpravodajstvoVeda a výskum

Príroda odpovedá na našu ničivú činnosť: Vznikajú mikróby, ktoré sa dokážu živiť plastmi

Podľa vedcov by mohol byť tento objav "svetlom na konci tunela" a pomôcť nám s problémom znečistenia.

V súčasnosti ľudstvo zápasí s veľkým problémom, ktorým je znečistenie našej planéty odpadom. Tento problém však môže byť oveľa vážnejší, než sme si mysleli, pretože vedci objavili mikroorganizmy, ktoré sa začali živiť plastmi, píše portál IFL Science.

Štúdia publikovaná v Microbial Ecology tvrdí, že o týchto organizmoch zatiaľ nie je veľa známe, no ich počet sa zvyšuje s pribúdajúcim množstvom plastov v ekosystéme planéty. To znamená že regióny, kde je znečistenie oveľa vyššie, majú viac mikróbov, ktoré si vyvinuli „chuť na plasty“. Inými slovami, mikrobiálny život sa momentálne snaží vysporiadať s globálnym znečistením planéty a učí sa v takomto prostredí prežiť.

„Nečakali sme, že sa nám podarí objaviť také množstvo rôznych mikróbov. Ide o prekvapujúci objav, ktorý demonštruje merítko nášho problému,“ vyjadril sa Jan Zrimec, jeden z autorov štúdie.

Pre potreby štúdie vedci analyzovali DNA mikróbov z 236 lokalít naprieč našou planétou. Zamerali sa špecificky na gény, ktoré vedú k vytvoreniu enzýmov schopných rozložiť plasty. Dokopy sa im podarilo nájsť až 30-tisíc enzýmov. 12-tisíc z nich objavili v morských mikroorganizmoch a 18-tisíc objavili v pôde. Tieto enzýmy dokážu rozložiť 10 rozličných druhov plastov.

„Podarilo sa nám zistiť, že potenciál rozložiť plasty rastie s úrovňou znečistenia v určitom prostredí. Toto zistenie je demonštráciou toho, ako prostredie Zeme odpovedá na našu činnosť,“ vysvetľuje Aleksej Zelezniak, autor štúdie a profesor na univerzite Chalmers.

Plastové znečistenie

V súčasnosti sa ročne do oceánov dostane približne 8-miliónov ton plastov. Masová produkcia plastov sa však naplno rozbehla až od polovice 20. storočia. To znamená, že stačilo len pár desaťročí na to, aby ľudstvo touto umelou látkou zamorilo planétu. Zlou správou je, že dnes už nenájdeme miesto, ktoré by bolo nedotknuté plastmi, či už ide o ľady na Antarktíde alebo Mariánsku priekopu.

Ďalším problémom je trvácnosť plastov. V prírode môže napríklad plastová slamka ostať aj 200 rokov predtým, než sa úplne rozloží. Plastový pohár sa môže v našej prírode rozkladať až 450 rokov, čo je približne rovnako ako bežná plastová fľaša. Najdlhšie sa v prírode rozkladajú plienky alebo zubná kefka. Vydržia totiž až 500 rokov.

Ide o naozaj výrazný problém, na ktorý už začala reagovať aj príroda. Vedci ale veria že v budúcnosti dokážu tieto jedinečné enzýmy prispôsobiť a vytvoriť jedinečnú novú metódu, prostredníctvom ktorej by sme dokázali riešiť problém plastového znečistenia.

Odborníci tvrdia že ďalším krokom bude otestovať a vybrať najlepší enzým. Následne analyzujú jeho vlastnosti a schopnosť vysporiadať sa s rôznymi druhmi plastov. Nakoniec by mohli vytvoriť spoločenstvo mikróbov, ktoré by dokázali s ľahkosťou spracovať špecifické druhy polymérov.

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close