Prípad života na Venuši sa ešte viac komplikuje. Našla sa tam ďalšia kľúčová látka, ktorá naznačuje, že by tam predsa len mohol byť
Venuša nie je miesto, ktoré si spájame so životom. Výskumníci však odhalili ďalšiu dôležitú látku, ktorá hovorí, že by tam byť mohol.
Pred pár rokmi sa Venuša, “pekelná dvojička Zeme”, dostala do hľadáčika takmer všetkých výskumníkov, pretože sa v jej atmosfére objavili stopy fosfánu, látky, ktorú na Zemi vytvára len život. Podľa novej štúdie sa k fosfánu pridáva aj čpavok, ktorý taktiež môže prezrádzať existenciu života.
Ide o obrovskú kozmickú záhadu, pretože Venuša nie je planétou, ktorú by sme si za typických okolností spájali so životom, pretože teploty a tlak na povrchu planéty sú dostatočne vysoké na to, aby roztavili olovo. Momentálne však vedci nedokážu povedať, ako sa tieto látky objavili v atmosfére planéty, informuje portál Space. Preto nemôžu vylúčiť ani existenciu života na zdanlivo nehostinnej planéte.
Niektorí výskumníci reálne zvažujú Venušu ako planétu, na ktorej by sme mohli objaviť život. Fosfán a čpavok sa našli vysoko v atmosfére planéty, kde sú podmienky miernejšie a teoreticky aj prijateľnejšie pre vznik života. Nové odhalenia fosfánu a čpavku prišli od vedcov z University of Cardiff. Látky zaznamenali teleskopy James Clerk Maxwell Telescope a Green Bank Telescope.
“Netušíme, ako mohol vzniknúť čpavok a fosfán v atmosfére, akú má Venuša. Musíme ale brať ohľad na to, že zatiaľ nevieme ani to, ako živé organizmy na Zemi vytvárajú fosfán. Možno ide o trus tučniaka alebo niečo iné, no nevieme povedať, prečo baktérie vytvárajú fosfán, ale vieme povedať, že ho vytvárajú,” tvrdí jeden z autorov štúdie, Dave Clements.
Po prvýkrát výskumníci objavili fosfán v atmosfére Venuše v roku 2020. Vtedy ale išlo o mimoriadne kontroverzné správy. Vedecká komunita nesúhlasila s tým, ako boli dáta spracované a ďalšie podozrenie vyvolal fakt, že iné observatóriá nedokázali fosfán zaznamenať.
Všetky problémy s pôvodnou detekciou astronómovia vyriešili. Zároveň počas nových pozorovaní použili aj nový detektor na teleskope JCMT. Stopy fosfánu hľadali v troch samostatných pozorovacích kampaniach, pričom každá kampaň priniesla 140-krát viac dát, než vedci mali pri prvom odhalení fosfánu.
Neprehliadnite
Tentokrát výskumníci opäť dokázali odhaliť fosfán a okrem neho ešte oxid siričitý a takzvanú “poloťažkú vodu”. Ide o vodu zloženú z jedného atómu vodíka a jedného atómu deutéria, teda “ťažkého vodíku”. Oxid siričitý, poloťažká voda a fosfán menili koncentráciu v oblakoch Venuše postupom času.
“Máme podozrenie, že koncentrácie zaznamenaných látok sa môžu líšiť časom, no zatiaľ nevieme, čo tieto zmeny poháňa,” vysvetľuje Clements.
Jednou z možností je, že UV žiarenie Slnka rozkladá molekuly vo vyššej vrstve atmosféry planéty, čím spôsobuje odlišné koncentrácie fosfánu. Ak je fosfán UV žiarením ničený, potom by to mohlo vysvetliť, prečo ho iné pozorovania neobjavili. Najnovšia štúdia ale naznačuje, že existuje neznámy zdroj, ktorý fosfán do atmosféry rýchlo dopĺňa.
Čo znamená čpavok v atmosfére?
Odhalenie čpavku v atmosfére Venuše je pre vedcov rovnakou záhadou ako odhalenie fosfánu. Ak sa jeho existencia nakoniec potvrdí, čpavok môže mikrobiálnemu životu ponúknuť možnosť, ako prežiť v extrémnom prostredí planéty.
Atmosféra Venuše sa vyznačuje extrémne kyslým prostredím. Približne 50 až 60 km nad povrchom planéty sú síce príjemné podmienky, no život by pravdepodobne nedokázal vydržať kyslosť prostredia. Ak sa ale čpavok zmieša s oxidom siričitým, potom čpavok aspoň sčasti neutralizuje kyslé prostredie.
Stále to nie je raj pre život, no takéto prostredie by dokázali ustáť najodolnejšie mikroorganizmy na Zemi. Existenciu života na Venuši naznačuje aj nedávne zistenie, že aminokyseliny sú stabilné aj pri vysokých koncentráciách kyseliny sírovej.
Stále existuje šanca, že fosfán a čpavok vzniká v atmosfére Venuše prostredníctvom nejakého procesu, ktorý nezahŕňa biologické organizmy. Ak je to ale skutočne tak, potom ide o chemický proces, ktorý vedci ešte nikdy nepozorovali, ani v laboratóriu.
Komentáre