Pred 74-tisíc rokmi čelili naši predkovia jednej z najväčších erupcií sopky. Ako explózia Toby ovplyvnila život?
Erupcia sopky Toba mohla spôsobiť vážne klimatické zmeny, no naši predkovia v Afrike boli "akoby nič". Čo sa stalo?
Pred približne 74-tisíc rokmi sa odohrala v Indonézii masívna sopečná erupcia, ktorá mala potenciál spôsobiť v mnohých oblastiach výrazné klimatické zmeny. Podľa autorov štúdie publikovanej v júli 2021, však boli naši predkovia chránení pred tým najhorším, informuje portál University of Cambridge.
Erupcia sopky Toba sa považuje za najväčšiu sopečnú erupciu za posledné 2-milióny rokov. Výskumníci o nej vedeli už dlhšie, no aké boli dopady tejto erupcie ostávalo pomerne dlhú dobu záhadou. Odhaduje sa, vyvrhla približne 5 300 km3 hutného horninového ekvivalentu objemu magmy, čím sa vytvoril erupčný stĺp a oblak koignimbritu, ktorý dosiahol výšku 30 až 40 km. Vďaka mnohým klimatickým simuláciám sa ale vedcom podarilo nahliadnuť do minulosti a vyriešiť niečo, čo sa zdalo ako paradox.
„Vieme, že sa táto erupcia pred približne 74-tisíc rokmi odohrala. Predchádzajúce modely nám ukázali, že klimatický dopad erupcie mohol vytvoriť množstvo problémov, no archeologické a paleoklimatické nálezy z Afriky črtajú úplne iný scenár,“ vysvetlil vedúci štúdie, Benjamin Black.
V rámci štúdie zistili, že Afrika a India neboli erupciou až tak postihnuté ako iné časti sveta. Najhoršiu vlnu ochladzovania zažila Severná Amerika, Európa a Ázia. Zaujímavosťou je, že v tomto období na území Európy žili Neandertálci a Denisovania. Štúdia však nezachádzala až tak ďaleko, aby zistila, čo sa s týmito populáciami v danom období dialo.
Výskum autorov však pracoval so 42 globálnymi klimatickými modelmi, pričom menili magnitúdu erupcie a emisií síry. Najpravdepodobnejší scenár výskumníkom ukázal ochladenie severnej pologule o minimálne 4 stupne Celzia, pričom regionálne mohla teplota klesnúť až o 10 °C. Čo sa týka južnej pologule, hlavne oblasti kde v tej dobe žili naši predkovia, tu ochladenie pravdepodobne neprekročilo 4 °C. Autori štúdie ale predpokladajú, že oblasť južnej Afriky a Indie mala v danom období menej zrážok.
„Výsledky práce naznačujú, že erupcia sopky Toba mala mierny vplyv na vývoj druhov hominidov v Afrike. Náš simulačný prístup by však mohol pomôcť objasniť aj ďalšie erupcie z minulosti,“ vysvetľujú autori.
Predpovedanie budúcich erupcií
Práca vedcov by nám mohla pomôcť pochopiť aj masívne erupcie, ktoré sa môžu odohrať i dnes alebo v budúcnosti. Dôležité je hlavne to, že dôsledky erupcie sa neprejavujú rovnako po celom svete. Niektoré oblasti môžu pocítiť výraznejšie klimatické zmeny ako iné. Ak by nám v budúcnosti hrozila veľká sopečná erupcia, na základe simulácií by mohli vedci odhadnúť, aký bude mať dopad na prostredie a ľudí žijúcich v zasiahnutých oblastiach.
Neprehliadnite
Viacerí experti poukazujú na to, že ľudstvo neberie riziko masívnych sopečných erupcií vážne. Pritom je riziko erupcie oveľa vyššie ako riziko dopadu obrovského asteroidu.
„Šance na spustenie masívnej erupcie v nadchádzajúcom storočí sú jedna k šiestim. Je to prakticky hod kockou,“ vysvetľovala doktorka Lara Mani z University of Birmingham, ktorá sa venuje štúdiu sopečných erupcii.
Vo svojej práci Mani opisovala nezáujem svetových vlád o monitorovanie potenciálnych erupcií a označila ho ako „bezohľadný“.
Komentáre