Prečo zabúdame alebo „máme okno“? Autori novej štúdie ponúkajú odpoveď
Našu pamäť riadi niekoľko interakcií, na ktorých sa podieľajú odlišné skupiny neurónov. Ich koordinácia je kľúčová.
Ak sa učíme niečo nové, snažíme sa to zapamätať a následne si to spätne vybaviť, zapájame do tohto procesu niekoľko odlišných skupín neurónov sídliacich v rôznych dôležitých častiach mozgu. Ako dokazuje nový výskum, ak sa tieto regióny a neuróny nedokážu v správny čas zladiť, určitú spomienku môžeme jednoducho zabudnúť.
K tomuto výsledku dospeli autori z univerzít v Bristole a Heidelbergu. Naša krátkodobá pamäť závisí od hipokampu a prefrontálneho kortexu. V rámci štúdie sa rozhodli vedci nahliadnuť do procesov, ktoré v mozgu prebiehajú v momente, keď „máme okno“ a nedokážeme si na nič spomenúť. Pracovali s dátami získanými počas experimentov na laboratórnych potkanoch.
Práve na základe týchto dát zistili, že v procese zapamätávania si a následného vybavovania si spomienok, hrajú dôležitú úlohu dynamické interakcie niekoľkých skupín neurónov. Ak spolupráca neprebiehala tak ako mala, zvieratá zabúdali a robili chyby.
„Naša práca odhaľuje kritické procesy rozhodujúce o tom, či si úspešne vybavíme nejakú spomienku alebo nie. V budúcnosti by sme mohli nájsť spôsob, ako liečiť tieto skupiny neurónov a tým aj pomôcť pacientom trpiacim poruchami pamäte, „vysvetľuje vedúci štúdie, doktor Michal Kucewicz.
Štúdia zároveň dokázala, že procesy spojené s pamäťou sú v mozgu distribuované viac ako predchádzajúce neuropsychologické modely naznačili. Zároveň sú oveľa dynamickejšími na časovej osi. V ďalších krokoch sa vedci pokúsia upraviť interakcie medzi jednotlivými skupinami neurónov. Zmeny vykonajú buď prostredníctvom liečiv alebo stimuláciou mozgu.
Cieľom týchto experimentov je zistiť, či posilnenie alebo narušenie interakcií medzi neurónmi naruší alebo naopak posilní pamäť.
Neprehliadnite
Dokážeme zlepšiť našu pamäť?
Začiatkom tohto roka sa vedcom z University of Queensland podarilo objaviť zlúčeninu, ktorá podporuje rast nervov a zlepšuje našu pamäť. Zlúčenina sa nachádza v jedlej hube menom Koralovec ježovitý a táto huba sa používala v tradičnej a ázijskej medicíne už niekoľko storočí.
Zlúčeniny primárne zlepšujú schopnosť neurónov vnímať ich prostredie a tým pádom aj vytvoriť nové prepojenia s okolitými neurónmi. Tento objav by mohol pomôcť pri liečbe neurodegeneratívnych ochorení, medzi ktoré sa radí napríklad Alzheimerova choroba. Koralovec ježovitý sa už od staroveku využíval primárne v čínskej medicíne na liečbu rôznych ochorení alebo udržovania zdravia.
Zaujímavosťou je, že sa huba používa aj v kulinárskom priemysle a radí sa medzi lahôdky rovnako ako aj huba šitake. Jej chuť mnohí ľudia prirovnávajú k homárovi. Alzheimerova choroba stále ostáva ochorením, ktoré síce vieme spomaliť, no nevieme ho zatiaľ vyliečiť. Rovnakou záhadou ostáva aj to, ako choroba vlastne vzniká.
Vedci vedia, že pri Alzheimerovej chorobe dochádza k ukladaniu škodlivého beta-amyloidu v mozgu. Postupne to vedie k rozpadnutiu nervových vlákien a buniek. Medzi prvé príznaky choroby patrí zmätenie alebo problémy s rozmýšľaním. Nasledujúce symptómy sa objavujú s progresívnou degeneráciou mozgu.
Komentáre