Prečo vymreli Neandertálci, ale my sme prežili? Vedci prinášajú príčinu, ktorej nedokázali čeliť tak dobre, ak Homo sapiens
Archeologické dôkazy naznačujú, že sa moderní ľudia s Neandertálcami stretli, no situácia mohla prebiehať inak, než vedci predpokladali.
Neandertálci sa považujú za našich najbližších predkov. Istú dobu dokonca žili aj po boku s človekom rozumným, no pred približne 40-tisíc rokmi tento druh zmizol z povrchu planéty a vedci sa stále snažia pochopiť prečo.
Jednou teóriou je, že za zmiznutie Neandertálcov mohla láska. Antropológovia objavili niekoľko dôkazov, ktoré naznačujú integráciu neandertálcov do podstatne väčšej skupiny Homo sapiens. Medzi týmito dvoma druhmi mohlo dôjsť k páreniu, čo ešte viac preriedilo už aj tak dosť malé spoločenstvá Neandertálcov. To mohlo druh dostať na cestu k neodvratnej záhube.
Vedci zo Stanfordskej univerzity však prichádzajú s ďalšou teóriou vyhubenia Neandertálcov. Podľa jedného z autorov štúdie, Gili Greenbauma za to mohlo šírenie chorôb. To môže vysvetliť aj to, prečo koniec Neandertálcov neprišiel o niečo skorej.
„V rámci našej práce vysvetľujeme, že ochorenia mohli hrať oveľa väčšiu úlohu v prípade vyhynutia Neandertálcov, než sa spočiatku predpokladalo. Choroby môžu byť zároveň aj dôvodom, prečo sme jediní ľudia na planéte,“ vysvetľuje Greenbaum.
Smrteľné choroby
Archeologické dôkazy naznačujú, že sa Neandertálci s druhom Homo sapiens po prvýkrát stretli pred približne 130-tisíc rokmi. Prešli však desiatky tisícov rokov, než začal človek neandertálsky vymierať. Prečo je to tak? Autori novej štúdie pracovali s modelmi šírenia chorôb a prúdenia génov. Vo svojej práci opisujú akúsi neviditeľnú bariéru choroby, ktorá zabránila ako Neandertálcom, tak aj ľuďom prekročiť územie iného druhu.
Vedci zatiaľ nevedia presne povedať aký bol vzťah medzi človekom rozumným a neandertálskym. Predpokladá sa však, že spočiatku mohli tieto dva druhy viesť medzi sebou konflikt, alebo prinajmenšom boli mimoriadne opatrné, čo sa týka komunikácie s druhou stranou. Neskôr sa však situácia ukľudnila a tieto dva druhy sa k sebe dostali o trochu bližšie.
Neprehliadnite
Tieto dva druhy sa mohli medzi sebou krížiť, čo naznačuje aj časť neandertálskej DNA, ktorá sa nachádza v DNA dnešných ľudí. Práve kríženci týchto dvoch druhov v sebe niesli dôležité imunitné gény, ktoré im pomohli choroby ustáť. Tieto gény sa pomaly šírili nielen populáciou človeka rozumného, ale aj neandertálcov.
Postupné šírenie užitočných génov zbúralo bariéru medzi dvoma skupinami. Ľudia neskôr získali imunitu a mohli sa dostať hlbšie do neandertálskeho prostredia s menším rizikom infekcie. Lenže prečo človek rozumný nahradil neandertálcov a nie naopak? Autori štúdie sa domnievajú, že zatiaľ, čo sa človek rozumný stal voči chorobám Neandertálcov imúnny, naopak to nefungovalo.
Človek rozumný sa dostával hlbšie do Eurázie a postupne stretával aj populácie Neandertálcov, ktoré ochranné gény nemali. Autori štúdie situáciu prirovnávajú ku kolonizácii Ameriky v 15. a 16. storočí. Európania dokázali doslova zdecimovať domorodé populácie silnejšími a smrteľnejšími chorobami.
Komentáre