Prečo niektoré hviezdy na oblohe „tancujú“? Astronómom sa podarilo vyriešiť kuriózny prípad červených nadobrov
Niektoré hviezdy na oblohe sa akoby pohybovali zo strany na stranu. Ukrýva sa za tým zaujímavý mechanizmus.
Niektoré hviezdy na oblohe môžu „tancovať“, hoci sa ich poloha vôbec nemení a astronómom sa podarilo zistiť, prečo to tak je. Vo svojej práci zistili, že určitý typ hviezd môže vo svojich útrobách ukrývať mimoriadne agresívne procesy, ktoré hýbu aj s najvrchnejšími vrstvami, píše Live Science. Hviezda mení svoj jas a tým pádom sa javí akoby tancovala.
Tieto hviezdy sú vo väčšine prípadov červené nadobry, jedny z najmasívnejších hviezd vo vesmíre. Červené nadobry môžu mať hmotnosť presahujúcu osemnásobok hmotnosti Slnka a priemer až 700-násobok solárneho priemeru. Ak by sa takáto hviezda nachádzala v strede sústavy, končila by niekde za obežnou dráhou Marsu. Sú to však hviezdy na konci svojho života a aj napriek ich veľkosti sa nehľadajú tak ľahko.
Astronómovia dokážu lokalizovať hviezdy podľa ich fotocentra, bodu v strede svetla, ktoré hviezda vylučuje. Vo väčšine prípadov sa fotocentrum nachádza v gravitačnom strede hviezdy. V prípade červených nadobrov sa však fotocentrum presúva zo strany na stranu, čo vedcom robí problémy pri lokalizovaní hviezdy.
V novej štúdii astronómovia porovnávali „tancujúce“ nadobry s menšími hviezdami, ktoré počas svojho životného cyklu ostávajú na jednom mieste, aspoň z nášho uhla pohľadu. Zamerali sa na hviezdokopu Perzeus, ktorá sa od Zeme nachádza približne 7.5-tisíc svetelných rokov. Dáta o hviezdach poskytla aj misia Gaia – pokus o vytvorenie čo najpresnejšej 3D mapy galaxie.
„Miera neistoty je v prípade červených nadobrov oveľa väčšia, než pri iných hviezdach,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Rolf Kudritzki.
Povrch červených nadobrov
Aby zistili čo vedie ku kmitaniu hviezd na oblohe, vedci vytvorili mapu povrchu hviezdy. Mapa znázorňovala intenzitu radiácie a ukázala zmeny na povrchu hviezdy v troch rozmeroch. Prostredníctvom nej vedci odhalili, že povrchy červených nadobrov môžu byť mimoriadne dynamické. Ich povrch sa skladá z bublín vyžarujúcich oveľa väčšie množstvo radiácie ako iné regióny. Tieto bubliny môžu miznúť a opätovne sa objavovať.
Neprehliadnite
Počas toho môže hviezda z týchto štruktúr uvoľniť obrovské množstvo energie v záblesku jasnejšom ako samotná hviezda. To spôsobuje posunutie fotocentra do strany.
Povrch takmer každej hviezdy sa skladá z tisícov konvekčných buniek, regiónov kde dochádza k transportu plynu z jadra na povrch a opačne. Červené nadobry sú masívne hviezdy a ich konvekčné bunky sú oveľa väčšie, než v prípade iných hviezd. Väčšie bunky transportujú viac plynu, čo môže viesť aj ku vzniku jasnejších zábleskov energie.
Konvekčné bunky červených nadobrov sa môžu svojou veľkosťou líšiť. Väčšie sa vyvíjajú v škálach mesiacov, či rokov, zatiaľ čo tie menšie v škálach len niekoľkých týždňov. Štúdia týchto štruktúr môže vedcom pomôcť odhaliť viac o evolučnom cykle hviezd.
Komentáre