Pravidelné záblesky z jadra aktívnej galaxie odhalili hviezdu bojujúcu s čiernou dierou
Hviezda už svojmu osudu nedokáže uniknúť
Aktívne galaxie sú galaxie, ktoré majú neobvykle jasné jadro. Jadrá týchto galaxií dokážu vyprodukovať oveľa viac energie, než všetky hviezdy v danej galaxii dokopy, píše portál Scitechdaily.
Astrofyzici veria, že v strede aktívneho jadra galaxie sa nachádza supermasívna čierna diera, ktorá pohlcuje materiál okolo nej. Ten sa hromadí v akrečnom disku, kde zbiera vesmírny prach a iný materiál. Ten sa vplyvom gravitačných síl a trenia zahrieva na vysoké teploty. Čierna diera pomaly pohlcuje materiál okolo nej a to spôsobuje zmeny v jasnosti akrečného disku.
Astronómovia vyhľadávajú aktívne galaktické jadrá, v ktorých dochádza k pravidelným zábleskom hmoty. Príkladom môže byť aj udalosť ASASSN-14ko, ktorá bola zachytená spoluprácou NASA’s Neil Gehrels Swift Observatory a satelitom TESS (pozn. redakcie: Transiting Exoplanet Survey Satellite). Prvé známky boli pozorované už v roku 2014, no astronómovia predpokladali, že išlo o supernovu. Objavili záblesk, ktorý prichádzal z aktívnej galaxie ESO-253-3, ktorá sa od nás nachádza 570-miliónov svetelných rokov.
Hviezda prichádzajúca o hmotu
Bližšie pozorovanie však odhalilo opakujúce sa záblesky. Každý z nich dosiahol svoje maximum v priebehu piatich dní a následne pomaly tmavol. Zistili, že ďalší so zábleskov sa mal udiať 17. mája 2020 a presne to sa aj stalo. Vedci predpovedali aj niekoľko ďalších zábleskov a následne, za pomoci ďalších vedeckých nástrojov, usúdili, že ide o čiastočné slapové narušenie.
Slapové narušenie nastáva, ak sa nešťastná hviezda zatúla príliš blízko kčiernej diere. Gravitačné sily vytvoria silné slapové sily, ktoré roztrhnú hviezdu a vytvoria z nej prúd plynu. Tá časť, ktorá sa nachádzala za hviezdou unikne zo sústavy, zatiaľ čo tá pred ňou sa otočí okolo čiernej diery. Astronómovia môžu pozorovať jasné záblesky v momente, keď plyn zasiahne akrečný disk čiernej diery.
Neprehliadni
V tomto prípade je možné, že supermasívna čierna diera s hmotnosťou 78-miliónov Sĺnk, len čiastočne naruší hviezdu. Tá sa pohybuje po eliptickej obežnej dráhe. Vždy, keď sa hviezda priblíži sa časť z nej vyduje, no hviezda sa nerozpadne. Astronómovia odhadujú, že počas každého priblíženia hviezda stratí hmotu, ktorá sa rovná trom Jupiterom.
Komentáre