SpravodajstvoVeda a výskumVesmír
Pozrite sa na 5 najzvláštnejších mesiacov, aké nájdeme v našej Slnečnej sústave
Každý z mesiacov je výnimočný, no niektoré nám vedia prerozprávať fascinujúce príbehy o ich vzniku.
Takmer všetky planéty v našej sústave majú svoje vlastné mesiace. Ten náš sa volá jednoducho Mesiac a hoci je na pohľad pôsobivý, ide o chladný a mŕtvy svet. Čo sa týka mesiacov iných planét, každý je svojim spôsobom výnimočný, no portál Space vybral tie, ktoré svojou jedinečnosťou naozaj vynikajú. Tu je niekoľko z nich.
Enceladus
Mesiac Saturnu je najlepším miestom, kde by sme mohli objaviť život mimo Zeme. Pod ľadovým povrchom sa nachádza oceán, ktorý sa svojim zložením podobá tým našim. Okrem vody sa pod povrchom nachádzajú všetky látky, potrebné pre život. Je otázne, či pod ľadovým povrchom mesiaca naozaj existujú mikroorganizmy, no stopy, ktoré boli objavené sa ľahšie vysvetľujú, ak sa vezme do úvahy mikroskopický život.
Ako je možné, že voda pod povrchom mesiaca nezamrzla? Môžu za to slapové sily, ktoré naň pôsobia. Mesiac je v akomsi „gravitačnom zápase“ medzi gravitáciou Saturnu a jedného z jeho väčších mesiacov, Dione.
Callisto
Tento mesiac je tretím najväčším mesiacom v Slnečnej sústave a je len o kúsok menší, ako planéta Merkúr. Callisto je najvzdialenejším mesiacom Jupitera a jeho povrch má najviac stôp po dopade asteroidov zo všetkých telies v našej sústave. Zjazvený povrch mesiaca je výsledkom obrovskej gravitačnej sily Jupitera.
Najväčšia planéta v našej sústave totiž k sebe strháva rôzne druhy kozmických objektov, ako napríklad kométu Shoemaker-Levy 9. Väčšie mesiace Jupitera sa väčšinou nachádzajú priamo v dráhe objektov, čo znamená, že asteroidy, kométy, alebo iné objekty narazia priamo do nich.
Neprehliadnite
Dactyl
V tomto prípade ide o mesiac jedného z asteroidov, ktorý sa nazýva 243 Ida. Tento asteroid bol označený aj ako drobná planétka. Mesiac Dactyl má dĺžku len 1.6 km a zaujímavosťou je, že nejde o mesiac v pravom zmysle slova. 243 Ida je drobný objekt so slabým gravitačným poľom a je nepradepodobné, že by dokázal zachytiť iný objekt na svojej obežnej dráhe.
Astronómovia sa preto domnievajú, že 243 Ida a Dactyl vznikali spolu. 243 Ida sa radí do rodiny asteroidov Koronis, ktoré zdieľajú podobné obežné dráhy. Tieto asteroidy sa nachádzajú v asteroidovom poli medzi planétou Mars a Jupiter.
Rodina asteroidov Koronis vznikla pred miliardou rokov po zrážke väčších asteroidov. Dactyl môže byť menší úlomok, ktorý vznikol po kolízii a nejak sa dostal na obežnú dráhu okolo 243 Ida. Lenže modely naznačujú, že pri akejkoľvek zrážke by bol Dactyl zničený. Jedným z možných vysvetlení je, že asteroidy, spadajúce do rodiny Koronis sú oveľa mladšie, než sa zdá.
Iapetus
Mesiac Saturnu, Iapetus, je výnimočný tým, že jedna jeho strana je tmavšia, ako tá druhá. Rozdiel medzi farbami pologúľ môže byť vysvetlený tak, že strana, ktorá ide „dopredu“ zbiera drobné prachové čiastočky meteoritov a preto má tmavohnedú farbu. Sonda Cassini však zistila, že tmavý materiál pochádza z útrob mesiaca, keď čiastočky ľadu a prachu sublimujú – premenia sa z pevného skupenstva priamo na plyn.
Nereid
Mesiac Nereid je druhým mesiacom, ktorý bol objavený okolo planéty Neptún. Výnimočný je svojou extrémne veľkou obežnou dráhou. Vzdialenosť mesiaca Nereid od planéty je od 1.4 do 9.7 miliónov km. Takéto obežné dráhy sú typické, ak sa planéte podarí zachytiť kométu, alebo asteroid, ktorý preletí okolo nej. Veľkosť mesiaca však naznačuje, že v tomto prípade ide o iný príbeh.
Dôkazy, ktoré priniesla sonda Voyager 2 naznačujú že ďalší z mesiacov Neptúnu, Triton, prišiel z neďalekého Kuiperovho pásu. Keď sa to stalo, narušili sa obežné dráhy pôvodných mesiacov a veľa z nich uniklo gravitačnému zovretiu planéty. Nereid mohol byť „preživším“ a dokázal sa udržať na hrane gravitačného vplyvu Neptúnu.
