Potkany uvažujú podobne ako ľudia, tvrdí nová štúdia: Nechali sa oklamať podobným problémom, ktorý často potrápi aj nás

Takzvaný Linda problém vysvetľuje naše chybné chápanie pravdepodobnosti. Oklamať sa ním nechajú aj zvieratá.

Potkany sa môžu pomýliť rovnako ako ľudia
Zdroj: Unsplash (Derrick Treadwell) PNGwing, Úprava: Vosveteit.sk

Linda má 31 rokov, je slobodná, extrovertná a mimoriadne múdra. Vyštudovala filozofiu a počas štúdia sa do hĺbky venovala problémom diskriminácie, sociálnej rovnosti a zároveň sa zúčastnila aj demonštrácii proti jadrovým zbraniam. Ktorá z dvoch nasledujúcich možností je pravdepodobnejšia? Linda pracuje v banke, alebo Linda pracuje v banke a je aktívna v oblasti feminizmu?

Vyššie ste si prečítali takzvaný „Linda Problem“, ktorý poukazuje na to, ako ľudia majú sklony k nesprávnemu uvažovaniu. Linda Problem nám vysvetľuje, že logicky nie je možné, aby bola konjunkcia dvoch možností pravdepodobnejšia ako len jedna z jej častí. Ak ste teda zvolili prvú možnosť, potom ste odpovedali správne.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

V rámci nového výskumu vedci z UCLA po prvýkrát dokázali, že touto logickou chybou netrpíme len my ľudia, no aj zvieratá sa „Lindinim problémom“ nechajú ľahko oklamať. Vo svojej štúdii to dokázali demonštrovať na potkanoch.

„Všetky klasické výskumy sa zameriavali na človeka. Vysvetlenie tohto problému sa preto zakladá na spôsobe uvažovania, ktorý je pre nás ľudí typický. V našej práci dokazujeme, že medzi človekom a potkanom môže existovať oveľa viac všeobecných podobností,“ tvrdí Valeria González, jedna z autorov štúdie.

Ak sa potvrdí, že aj potkany sa nechajú týmto problémom oklamať, potom by vedci mali v rukách dobrý model na ďalšiu štúdiu psychopatologických príznakov charakterizovaných vnímaním udalostí, ktoré sa nikdy nestali. Tieto príznaky sa vyskytujú pri pacientoch trpiacich úzkosťou alebo schizofréniou.

Linda Problem demonštruje, že človek odhaduje pravdepodobnosť nejakej udalosti tak, že si vytvára mentálne skratky. V hlave si vytvoria určitú predstavu a potom hodnotia pravdepodobnosť na základe toho, ako sa odpoveď približuje k modelu, ktorý vznikol v ich hlave. Proces vytvárania si predstavy zahŕňa pamäť, predstavivosť a schopnosť uvažovania špecifického pre človeka.

Vedci preto dlhú dobu verili, že zvieratá nemožno oklamať rovnako, ako môžeme oklamať ľudí. Určite sa pýtate ako sa môžu nechať týmto problémom zmiasť potkany. Linda Problem sa vo väčšine prípadov zameriava na našu schopnosť uvažovania, no môže sa uplatniť aj na fyzické úkony.

Ako sa darilo potkanom?

Navrhli preto experiment, ktorý sa zakladal na fyzickom úkone. Potkany museli odhadnúť aká je pravdepodobnosť toho, že sa objaví svetlo a zvuk, alebo že sa objaví len zvuk. Za každý správny odhad dostali odmenu.

V prvom teste museli potkany stlačiť tlačidlo keď počuli tón a svietilo stále svetlo. V druhom teste museli stlačiť tlačidlo keď počuli biely šum, no nesvietilo blikajúce svetlo. Potkany sa naučili ako reagovať tak, aby svoju odmenu získali. So zaujímavými výsledkami sa stretli vedci až neskôr.

Potom totiž zakryli svetlo a naďalej pokračovali v prehrávaní zvukov. Ak chceli potkany získať odmenu, museli odhadnúť kedy sú podmienky splnené. Vedci zistili, že potkany skôr predpokladali, že je svetlo zapnuté bez ohľadu na to, či sa predtým s odmenou spájalo alebo nie.

Štúdia teda dokazuje, že aj zvieratá sa môžu v logike seknúť rovnako, ako to dokážu ľudia. Vedci si mysleli, že ide o niečo, čo je špecifické pre človeka, no doterajšie výskumy túto vlastnosť u zvierat nehľadali.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre