Poltonová sovietska sonda sa rúti k Zemi. Vieme, kedy do planéty vrazí rýchlosťou vyššou ako 240 km/h
Výskumníci monitorujú misiu Kozmos 482 a už ponúkajú odhad dní, kedy by sme ju mohli čakať.
Koncom apríla sme informovali o zabudnutej sovietskej sonde, ktorá sa rúti k Zemi a po 53 rokoch spadne na povrch našej planéty. V dobe písania tohto článku výskumníci nemali dostatok informácií na to, aby mohli s presnosťou povedať, kedy sonda dopadne. Ako ale informuje portál Deccan Herald, to sa prednedávnom zmenilo.
V roku 1972 odštartovala z kozmodrómu Baikonur misia Kozmos 482, ktorá mala namierené k Venuši. Misia bola súčasťou kozmického programu bývalého Sovietskeho zväzu, no k “dvojičke Zeme” sa misia nikdy nedostala.
Misia Kozmos 482 nedokázala získať dostatočnú rýchlosť na to, aby sa dostala na trajektóriu k pekelnej Venuši. Porucha na palube misie spôsobila poruchu motora, ktorý bol zapnutý v nesprávnej chvíli a preto nedokázal raketu dostať k susednej planéte. Celá misia sa tak ocitla na eliptickej obežnej dráhe okolo Zeme, pričom sa rozpadla na štyri separátne diely.
Sonda vstúpi do zemskej atmosféry už o pár dní
Výskumníkov návrat sondy na Zem znepokojuje, pretože ak vieš aspoň niečo o Venuši, potom určite vieš, že ide o pekelnú planétu s mimoriadne vysokými teplotami a tlakom. Ak má sonda mať šancu na prelet atmosférou Venuše, potom musí byť mimoriadne odolná a existuje šanca, že sa jej podarí prežiť prelet našou atmosférou. Väčšina starých satelitov alebo častí rakety zhorí pri prelete zemskou atmosférou.
Sonda, ktorá sa už čoskoro vráti na Zem, pozostáva z dvoch vrstiev. Prvou vrstvou je ochranná sférická nádoba a druhou samotný modul, ktorý sa mal dostať na povrch Venuše. Dokopy oba diely prevyšujú hmotnosť 500 kg. Ak teda prežijú prelet atmosférou a dopadnú na povrch, náraz sa rovná rizikami dopadu meteoritu.
Neprehliadni
Výskumníci starostlivo monitorovali trajektóriu sondy a momentálne sa odhaduje, že sonda vstúpi do atmosféry niekedy medzi 8. a 11. májom. Stále ale nedokážu presne určiť, kam sonda dopadne.
Merania odhadujú, že ak sonda prežije prelet atmosférou, čo je viac ako pravdepodobné, do povrchu našej planéty vrazí rýchlosťou vyššou ako 240 km/h. Zároveň odhadujú, že počas preletu cez zemskú atmosféru bude sonda viditeľná na oblohe počas západu a východu Slnka. Ak sonda preletí priamo nad obývanou oblasťou, môže vyzerať ako lámajúci sa meteor.
“Naša planéta je z väčšiny pokrytá oceánmi. Preto je vysoká pravdepodobnosť, že sonda dopadne práve do vody. Existuje ale malé riziko, že sa zrúti do obývanej oblasti. Hoci ide o malé riziko, s výskumníkmi stále pokračujeme v monitorovaní trajektórie sondy Kozmos 482 a snažíme sa čo najlepšie vyhodnotiť potenciálne riziká,” hovoria vedci.
Zároveň existuje šanca, že sondu Kozmos 482 bude možné vidieť aj zo Slovenska. Ako sme už ale spomenuli vyššie, momentálne výskumníci majú stále problém určiť presne, po akej trajektórii sa bude sonda vracať na Zem.
Okolo Zeme sa nachádza viac rizikových objektov
Zaujímavosťou v tomto smere je aj to, že sa nedávno objavili správy aj o rizikovom asteroide 2024 YR4 o ktorom sa hovorilo, že by sa mohol zraziť s našou planétou. V januári tohto roku riziko kolízie stúplo nad 1% a to znamenalo, že si objekt vyžaduje ďalšie výskumy a pozorovania. Aj malé riziko kolízie treba totiž starostlivo preskúmať, pretože stret s kozmickým objektom môže napáchať obrovské škody. Výskumníci odhadovali, že ak nastane kolízia, tá by sa mala odohrať 22. Decembra 2032.
Ako informuje portál NOIRLab, vo februári riziko kolízie opäť prudko kleslo pod jedno percento. Zaujímavosťou ale je, že hoci je riziko kolízie so Zemou minimálne, existuje párpercentná šanca, že sa objekt 2024 YR4 zrazí s našim Mesiacom. Výskumníci objekt sledujú ďalej a v najnovšej štúdii dokázali vytvoriť 3D model jeho tvaru. Ten je veľmi zaujímavý. Viac sa o asteroide 2024 YR4 vieš dočítať v našom článku.
Komentáre