Pole teleskopov ATA sa podarilo zachytiť sondu Voyager 1: Podarilo sa zistiť, čo sa deje na jej palube?
Pozorovanie najvzdialenejšej sondy je excelentnou demonštráciou schopností teleskopov.
Misia Voyager 1 odštartovala pred takmer 45 rokmi a v súčasnosti drží rekord najvzdialenejšieho objektu vytvoreného človekom. Od Zeme sa nachádza približne 156 astronomických jednotiek – v prepočte 23 miliárd km. Sesterská misia Voyager 2, sa nachádza o čosi bližšie a jej úlohou je preskúmať heliosféru Slnečnej sústavy a medzihviezdny priestor.
Hoci je Voyager 1 extrémne vzdialená, komunikácia s ňou neustále prebieha pomocou komunikačnej siete Deep Space Network, píše portál Wael Farah. 9. júla 2022 sa podarilo systému teleskopov Allen Telescope Array zachytiť signál tejto vzdialenej sondy.
Allen Telescope Array alebo ATA, sa nachádza približne 5 hodín od San Francisca a pozostáva zo 42 plne kontrolovateľných teleskopov, ktoré majú priemer 6 metrov. Približne 20 z nich dokáže vďaka technológii širokopásmového prenosu zaznamenávať elektromagnetické vlny v rozsahu od 1 do 12 GHz.
Pole teleskopov ATA bola od roku 2019 v prerábke s cieľom vylepšiť schopnosti prenosu spolu s hardvérom a softvérom používaným na spracovanie digitálneho signálu. Zachytenie sondy Voyager 1 je excelentnou demonštráciou jej schopností.
Vedci využili metódu nazvanú Beamforming, v rámci ktorej vedci sčítajú výkon niekoľkých prijímacích receptorov, aby maximalizovali ich citlivosť v určitom smere. Táto metóda si vyžaduje kalibračnú schému pre každú stanicu v sieti teleskopov, aby vypočítali odchýlky a fázy jednotlivých inštrumentov. Využívajú na to korelátor – sadu softvérových nástrojov, ktoré znásobujú signál z každého páru antén a následne derivuje potrebné oneskorenie a fázy.
Neprehliadnite
20 dostupným satelitom sa v júli podarilo pozorovať vesmírnu sondu Voyager 1. Jej frekvencia v X pásme je približne 8420 MHz so spektrálnou šírkou menšou ako 1 Hz.
Čo sa deje so sondou Voyager 1?
Hoci sa satelitom podarilo najvzdialenejšiu sondu zachytiť, viac informácií pozorovanie neprinieslo. V máji totiž americká NASA zaznamenala zvláštnu chybu, kedy sonda pracovala tak ako mala, no dáta z riadiaceho systému nezodpovedali tomu, čo sa na palube skutočne dialo. Ako písala vesmírna agentúra, systém sondy nie je pokazený, aspoň podľa toho, čo videl tím na Zemi, no dáta jednoducho neboli reálne. Zdalo sa, akoby systém údaje náhodne generoval a nezodpovedali žiadnemu zo stavov v akom sa môže riadiaci systém AACS nachádzať.
Vo vzdialenosti v akej sa sonda nachádza, trvá svetlu približne 20 hodín, kým sa ku nej dostane. Komunikácia teda trvá približne dva dni, kým riadiaci tím pošle rozkaz a sonda odpovedá. Momentálne sonda mieri do Oortovho oblaku – sférickej štruktúry na samom okraji sústavy. Predpokladá sa, že tam dorazí o približne 300 rokov, no v tej dobe nám už nič nové neprezradí. Predpokladá sa, že sa jej minie palivo okolo roku 2025.
Komentáre