Poklad z dánskeho Vindelevu prepisuje históriu severskej mytológie: Tá je staršia, než sme si mysleli
V hromade zlata vedci našli unikátny zlatý disk, na ktorom sa nachádza najstarší text spomínajúci boha Ódina.
Pred približne rokom a pól výskumníci objavili jeden z najväčších pokladov neďaleko dánskeho Vindelevu. Tento objav vyvolal obrovskú dávku senzácie naprieč celou vedeckou komunitou, no ukázalo sa, že táto hromada zlata a cenností ukrýva ešte ďalšie prekvapenia.
Medzi cennosťami sa ukrýval zlatý disk, na ktorom výskumníci našli jeden z najstarších nápisov spomínajúci severského boha Ódina, hlavného boha mytológie. Na disku sa nachádza vyobrazený neznámy vládca a pod ním nápis, na ktorom stojí pasáž: „On je Ódinovým mužom“. Neznámy panovník nesie meno Jaga alebo Jagaz, hoci archeológovia zatiaľ nevedia či ide o skutočné meno alebo prezývku.
Nápis však znamená, že severská mytológia exitovala už na začiatku 5. storočia, teda o 150 rokov skôr, než sa spočiatku predpokladalo, informuje portál Via Ritzau. Nápis si všimli a preložili lingvisti a runológovia z Dánskeho národného múzea.
„Runový nápis bol zatiaľ najťažším, aký som za svoju kariéru interpretoval. Objav však považujem za mimoriadne fascinujúci, ide totiž o prvú zmienku boha Ódina v histórii. Vďaka tomuto objavu posúvame vznik nórskej mytológie až k počiatkom 5. storočia. Od objavu zlatých rohov som sa nestretol s ničím podobným,“ tvrdí Lisbeth Imer.
Kto bol Ódinov muž?
Pred objavením zlatého disku v pokladoch Vindelev sa za najstaršie spomenutie Ódina považuje nápis na brošni objavenej v južnom Nemecku. Táto brošňa sa datuje do 6. storočia. V Dánsku sa za najstarší dôkaz o existencii severskej mytológie považuje amulet vyrobený z časti ľudskej lebky. Tento amulet sa však datuje až do 8. storočia.
Rozlúštiť nápis na zlatom disku bolo pre expertov mimoriadne náročné. Disk vykazuje výrazné opotrebovanie a na niektorých miestach sa runy takmer úplne vyšúchali. Text zároveň napísali bez medzier medzi jednotlivými slovami a v jazyku staršom ako 1500 rokov. Ako vysvetľujú experti, od 5. storočia sa runové písmo výrazne vyvinulo.
Neprehliadnite
„Od 5. storočia sa jazyk vyvíjal a mnoho slov sa prestalo používať. Väčšinou nachádzame krátke a jasné texty, no v tomto prípade sme museli interpretovať dlhý text so slovami, ktoré pre nás boli úplne nové. Nakoniec sa nám to však podarilo a pomocou tohto disku môžeme prekladať nápisy na iných artefaktoch,“ vysvetľuje spoluautor štúdie, Krister Vasshus.
Už teraz sa však vedcom podarilo vyriešiť aj ďalšiu záhadu. Medzi pokladmi objavili aj ďalší zlatý disk, no v tomto prípade ide o kópiu toho, na ktorom sa nachádza spomienka Ódina. Kópia však nebola vytvorená človekom, ktorý by mal veľa skúseností s runovým písmom, konštatujú vedci.
Na disku sa spomína neznámy panovník menom Jaga alebo Jagaz, ktorému dali prívlastok „Ódinov muž“. Výskumníci však nevedia povedať, kto to bol alebo čo tento prívlastok znamenal. Z Dánska počas 5. storočia sa nezachovali žiadne písomné záznamy, z ktorých by autori mohli čerpať. Archeológovia ale odhadujú, že tento zlatý disk nosili vyššie postavení ľudia na akejsi reťazi a mal symbolizovať vyšší status nositeľa.
Komentáre