SpravodajstvoVeda a výskum
Podarí sa nám objaviť mimozemskú civilizáciu? Nová štúdia prináša spôsoby, ako pátrať po technologických stopách
Rádiové signály, znečistenie, alebo megastavby: To sú znaky inteligentnej civilizácie.
Pátranie po mimozemskom živote sa začalo už v 60. rokoch minulého storočia. Ak chcú vedci nájsť stopy života na iných planétach, môžu sa spoliehať na dva postupy. Tým prvým je pátranie po biologických stopách, medzi ktoré sa radia napríklad látky v atmosférach planét, ktoré sú nezlučiteľné so životom.
Druhým postupom je pátranie po technologických stopách, ktoré už svedčia o inteligentnej mimozemskej civilizácii. Medzi ne sa radí napríklad znečistenie atmosféry priemyslom, rádiové signály, alebo hypotetické megastavby, ako napríklad Dysonova sféra. Portál Universe Today píše, že postupom času záujem o mimozemské civilizácie klesal, pretože sa vedcom nedarilo nájsť žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali život mimo našej planéty.
Záujem v posledných rokoch ale opäť vzrástol a v roku 2018 zorganizovala americká NASA konferenciu, na ktorej sa preberal stav pátrania po technologických stopách. Z konferencie vyšla nová štúdia, v ktorej sa píše o niekoľkých potenciálnych misiách, ktoré by mohli pátrať po inteligentnom mimozemskom živote.
V štúdii sa píše o 12 konceptoch pre nové misie, ktoré sa ale môžu rozdeliť do dvoch základných kategórii. Prvá sa zameriava na exoplanéty a druhá na planéty v našej Slnečnej sústave. Autori štúdie, ktorých vedie dr. Hector Socar-Navarro, vytvorili nový parameter, podľa ktorého môžu kategorizovať technologické stopy.
Technologické stopy
Nazýva sa „ichnoškála“ (pozn. redakcie: z ang. Ichnoscale) a popisujú ju ako „relatívny veľkostný pomer technologickej stopy v jednotkách rovnakej technologickej stopy, ktorú dokážeme vytvoriť u nás na Zemi.“ Ako príklad poslúži hypotetická Dysonova sféra. Dysonova sféra je orbitálnou štruktúrou, ktorá sa nachádza okolo hviezdy a čerpá z nej energiu. Ak by sme chceli zistiť ichnoškálu Dysonovej sféry, porovnáme ju s najväčšou orbitálnou štruktúrou, aká sa nachádza okolo Zeme. Momentálne je to Medzinárodná vesmírna stanica.
Neprehliadnite
Každá misia by pátrala po špecifickej technologickej stope, ktoré sa líšia vo vyspelosti civilizácie, ktorá ich dokázala vytvoriť. Jedna z priamočiarejších misií je hľadať stopy priemyselného znečistenia v atmosférach planét. Je možné, že teleskop Jamesa Webba by dokázal odhaliť v atmosférach exoplanét tieto stopy. Ak by sa vedcom podarilo odhaliť znečistenie v atmosfére planéty, znamenalo by to civilizáciu, ktorá je minimálne na rovnakej úrovni ako my.
Dysonove sféry sú znakom civilizácie, oveľa vyspelejšej ako my. Ak by chceli vedci pátrať po podobných megaštruktúrach, mohlo by im pomôcť infračervené spektrum. Hoci na papieri Dysonova sféra obklopuje celú hviezdu, vedci sa domnievajú, že žiadna podobná stavba nedokáže udržať celú energiu hviezdy. Preto je možné, že časť energie uniká zo štruktúry v podobe tepla, ktoré môže byť zachytené infračervenou kamerou.
Je ale otázne, či snahy vedcov prinesú nejaké ovocie. Je možné, že sme vo vesmíre sami? Dôvody, prečo sme nenašli žiadne stopy mimozemskej civilizácie prinášajú aj teórie, odpovedajúce na fermiho paradox.
