Planéta, ktorá by mohla ukončiť život na Zemi. Stačí len málo a sústava by sa rozletela na kusy
V rámci nového simulačného experimentu vedci sledovali čo by sa dialo, ak by Slnečná sústava mala ďalšiu planétu.
Niektorí vedci diskutujú o existencii možnej deviatej planéty za obežnou dráhou Neptúnu. Až na zvláštne správanie objektov v tomto regióne však nemáme žiadne ďalšie dôkazy o existencii tejto planéty. Je možné, aby naša sústava mala ďalšiu planétu?
Zatiaľ nevieme či záhadná deviata planéta existuje, no ak by naša sústava mala ďalšiu planétu, jej poloha by bola kritická pre naše prežitie. V rámci nového experimentu vedcov z University of California Riverside sa ukázalo, že ak by sa nachádzala pevná planéta medzi Marsom a Jupiterom, vyhladila by všetok život na Zemi.
Prečo však vedcov napadol práve takýto experiment? Odpoveď je veľmi jednoduchá, chceli ním poukázať na dve medzery v odbore planetárnej vedy, ktoré momentálne existujú. Prvou medzerou v chápaní našej Slnečnej sústavy je drastický hmotnostný skok medzi pevnými a plynnými planétami.
Najväčšou pevnou planétou je naša Zem a za najmenšieho plynného obra sa považuje planéta Neptún. Tá je 17-krát ťažšia ako Zem.
„Za hranicami sústavy nachádzame planéty, ktoré spadajú do hmotnostnej priepasti pozorovanej v tej našej. Nazývame ich super-Zeme,“ vysvetľuje Stephen Kane, autor tohto experimentu.
Ďalšiu medzeru predstavuje samotná poloha hypotetickej planéty. Medzi Marsom a Jupiterom nachádzame obrovskú medzeru a planetárni vedci už v minulosti uvažovali nad tým, že by sa tam mala nachádzať planéta.
Neprehliadnite
Chaos v sústave
V rámci experimentu vytvoril Kane simuláciu, ktorá do medzery medzi poslednou pevnou a prvou plynnou planétou umiestňovala objekty rôznych hmotností. Výsledky prezrádzajú, že by sme mali byť šťastní, že táto planéta neexistuje.
„Ak by sme do medzery umiestnili hypotetickú planétu, tá by len kúsok posunula s Jupiterom, no tento plynný obor by destabilizoval celú sústavu,“ tvrdí Kane.
Jupiter sa považuje za najväčšiu planétu Slnečnej sústavy a hoci to nevidíme, obrovský vplyv má nielen na nás, ale aj na všetko ostatné. Ak by dráhu planéty niečo narušilo, pocítil by to každý objekt v Slnečnej sústave.
V tomto prípade rozhoduje aj presná hmotnosť a poloha hypotetickej super-Zeme. V najhoršom prípade by mohla destabilizovať Merkúr, Venušu a aj Zem. Planéty by doslova vykopla do vesmíru. Potenciálna super-Zem by však mohla aj zmeniť orbitu našej planéty a tým aj podmienky na nej. Zem by nemala až tak vhodná pre život alebo by vymrel úplne.
Menšia hmotnosť hypotetickej planéty vytvorila stabilnú situáciu, ktorá však balansovala na hrane noža. Akýkoľvek menší vplyv by spustil domino efekt, ktorý by rozhádzal celú sústavu.
Experiment je nepochybne zaujímavý a prezrádza nám čo-to aj o tom, aké planéty môžu podporovať život. Ako Kane vysvetľuje, v našej sústave panuje delikátna rovnováha a môžeme byť radi, že máme len osem planét.
Komentáre