SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Paleontológovia objavili takmer nepoškodenú kostru nového druhu dinosaura: Patrí medzi prvých na Zemi

Nový objav vedcom naznačuje, že vzostup dinosaurov mohol byť oveľa komplikovanejší proces, než sa predpokladalo.

V rozmedzí rokov 2017 a 2019 sa paleontológom počas dvoch vykopávok podarilo nájsť takmer nepoškodenú kostru, ktorá ich doviedla k fascinujúcemu novému objavu. Ide o pozostatok jedného z prvých dinosaurov. Nový druh, ktorý pomenovali Mbiresaurus raathi, informuje Eurekalert.

Výskum fosílie naznačuje, že sa dinosaurus radil k sauropodomorfom – dlhokrkým dinosaurom. Predpokladá sa, že dinosaurus bol dlhý približne dva metre a mohol vážiť od deväť do 29 kg. Kostra je zároveň najstaršou objavenou fosíliou objavenou na území Afriky. Z veľkej časti ostala nepoškodená, chýba jej len časť ruky a lebky.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

M. raathi vyplňuje dôležitú geografickú medzeru vo fosílnom zázname, píšu autori štúdie. Zároveň vedci potvrdili jednu z teórií, ktorú mali ohľadom dávnej minulosti Zeme. Kostra predstavuje najstaršieho dinosaura, aký bol na území Afriky objavený a rovná sa najstarším kostrám objaveným v iných častiach sveta. Najstaršie dinosaury sa datujú približne 230-miliónov rokov do minulosti, do stupňa karn počas neskorého obdobia triasu. Tieto vzorky sú ale extrémne vzácne a po celom svete sa našlo len niekoľko exemplárov – v severnej Argentíne, južnej Brazílii a Indii.

„Podobné nálezy prvých dinosaurov, ako napríklad M. raathi nám dokazujú, že ich rannú evolúciu ešte úplne nechápeme. Vzostup dinosaurov mohol byť oveľa komplikovanejší proces, než sme spočiatku predpokladali,“ vyjadril sa Sterling Nesbitt, autor štúdie.

Okrem fosílie jedného z prvých dinosaurov vedci objavili aj ďalšie fosílie z karnu. Jedným bol dinosaurus z druhu herrerasauridov a popri tom ešte objavili fosílie predkov cicavcov, či krokodílov. Okrem toho sa našla aj fosília „bizarných plazov“, ktoré sa označujú ako rhnchosaury. Bežne sú však objavované v Indii a Južnej Amerike.

Migrácia dinosaurov

Podľa štúdie dinosaurus chodil po dvoch nohách, mal relatívne malú hlavu a drobné zuby v tvare trojuholníka. Vedci predpokladajú, že dinosaurus mohol byť bylinožravec a možno aj všežravec. Objav kostry jedného z prvých dinosaurov so sebou prináša aj novú teóriu o tom, ako tieto obrie jaštery migrovali.

Afrika bola kedysi súčasťou Pangei – obrovského superkontinentu, ktorý sa rozdeľoval na mimoriadne vlhké a suché klimatické pásy. Predpokladá sa, že o niečo miernejšie podmienky sa nachádzali vo väčších geografických šírkach. V nižších častiach trópov sa nachádzali púšte. Paleontológovia verili tomu, že klimatické pásy do určitej miery obmedzovali migráciu života.

Predpokladá sa, že úplne prvé dinosaury žili v južnej časti Pangei a až neskôr sa rozšírili do celého sveta. Na základe klimatických podmienok, ktoré pred stovkami miliónov rokov vládli na Zemi a toho, čo je o dinosauroch známe, vytvorili vedci model migrácie dinosaurov. Zistilo sa, že migrácia prvých dinosaurov smerom na sever Pangei sa zhoduje s obdobím intenzívneho vlhka počas geologického stupňa karn. Keď toto obdobie ustalo, dinosaury sa síce rozšírili do celého sveta, no opäť ostali uväznené vo svojich klimatických pásoch.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close