Otázka neznie či, ale kedy. Ako sa zachováme, keď nás zasiahne kríza? Nová štúdia ponúka odpoveď na zamyslenie

Dokáže si ľudstvo poradiť s krízou keď nás zasiahne? Výskumníci priniesli v štúdii štyri stratégie, ktoré by nás mohli zachrániť.

ludstvo katastrofa kriza koniec sveta
Zdroj: grandfailure / depositphotos.com

Naša civilizácia existuje v relatívne pokojnom období v histórii našej Zeme. Čo ale budeme robiť, keď nás eventuálne zasiahne nejaká kríza? Nad týmto problémom sa zamýšľali výskumníci z Aarhus University. 

Nie je žiadnym tajomstvom, že momentálne prechádzame klimatickou krízou, za ktorú môžu emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú spaľovaním fosílnych palív. Experti varujú, že ak sa čoskoro nič nezmení, naša Zem prejde do jedného z najhorších možných scenárov.  

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Ak sa vyplnia najhoršie predikcie globálneho otepľovania, ľudstvo takmer určite bude mať problém s dopestovaním dostatočného množstva potravín, čo povedie k hladomoru. Niektoré výskumy predpokladajú, že časti planéty sa môžu stať príliš horúce na to, aby v nich človek dokázal existovať.

globalne oteplovanie kolaps
Zdroj: Quality Stock Arts / Shutterstock.com

Riešenie nie je univerzálne

Ako sa teda dokážeme vysporiadať s nielen touto krízou? Autori novej štúdie predkladajú na stôl niekoľko možných scenárov, napríklad vytváranie zásob potravín, pomáhanie si medzi susedmi či budovanie odolnejšej infraštruktúry. Našu schopnosť prežiť problematické situácie výskumníci označujú jednoducho ako odolnosť.  

Odolnosť civilizácie, teda jej schopnosť reagovať na krízové situácie, sa častokrát opisuje veľmi abstraktne. V skutočnosti ale nemôžeme jedným parametrom odolnosť opísať. Ako píšu vo svojej štúdii, skutočná odolnosť civilizácie pochádza z množstva individuálnych faktorov, rozhodnutí a stratégií. Neexistuje pritom univerzálny návod na to, ako vybudovať odolnosť civilizácie.  

Vedecká práca sa pozrela aj do histórie na to, ako ľudia dokázali vytrvať, keď nebola situácia jednoduchá. Pomocou počítačových simulácií dokázali vyčleniť štyri najčastejšie stratégie, ktoré sa používali nielen v minulosti, no uplatňujeme ich aj dnes. Tými štyrmi stratégiami sú: Investovanie do infraštruktúry, výmena, mobilita a ekonomické prispôsobenie.  

“Pomerne skoro sme si všimli, že ekonomické prispôsobenie fungovalo oproti zvyšným trom stratégiám výrazne horšie v celom spektre rôznych krízových situácií. Jednoducho povedané, ak nás zasiahne kríza, nebude stačiť len pracovať viac, aby sme získali potrebné zdroje, ak je problémom to, že tých zdrojov nie je pre nás dostatok,” vyjadril sa vedúci štúdie, Colin Wren.  

Mobilita znamená presun do lepšej alebo bezpečnejšej oblasti. Táto stratégia funguje, no má jednu zásadnú podmienku. Musí existovať lepšie miesto, kde by sme sa mohli presunúť. Výmena zdrojov naopak predstavuje obchod “niečo za niečo”. Jednotlivé spoločenstvá si ponúkajú medzi sebou zdroje, ktorých majú veľa a berú si tie, ktoré im chýbajú. Aj toto je podľa autorov výskumu efektívna stratégia, pretože je to mix mobility a investovania.  

Ako výskumníci spomenuli, ekonomické prispôsobenie funguje najhoršie spomedzi ostatných ponúkaných stratégií. Ak nastane krízová situácia, len málokedy zmena nášho správania dokáže napraviť chybu, ktorá krízu spôsobila.  

“Naša štúdia dokázala aj to, že sa môžeme pozerať aj do minulosti a mali by sme tak robiť. História nám ukáže, aké stratégie fungovali našim predkom a na základe toho si môžeme vybrať, ktoré fungovali najlepšie a ktoré nám dokážu najlepšie pomôcť vysporiadať sa s budúcimi problémami,” tvrdí Iza Romanowska.

rok 2022 bol najteplejší v modernej histórii
Zdroj: Unsplash (Jon Tyson)

Dokážeme si poradiť v čase krízy?

Nový model vznikal za použitia jednoduchej počítačovej simulácie. Samotní autori štúdie poznamenávajú, že ho pravdepodobne nebude možné aplikovať na súčasný svet úplne. Napriek tomu nám výsledky ponúkajú niečo na zamyslenie.  

Nespomenutou stratégiou na vysporiadanie sa s krízovou situáciou bolo budovanie infraštruktúry. Táto stratégia slúži na to, aby sme do čo najväčšej možnej miery zabránili tomu, aby nás krízová situácia zasiahla. Môže ísť napríklad o budovanie skladov potravín, no ak náš región ohrozujú ničivé povodne, môže ísť aj o budovanie zábran proti vode. Ide o dlhodobé investície do infraštruktúry, vďaka ktorým nás kríza nezasiahne nepripravených.  

Zároveň je dôležité každú stratégiu prispôsobiť konkrétnej kríze, ktorých môže byť nespočetne veľa. V prípade povodní vieme viac investovať do infraštruktúry, v prípade častých zemetrasení môže zas viac pomôcť presun na iné územie, v prípade globálneho otepľovania, ktoré zasahuje celú planétu, pomôže najlepšie výmenný obchod.  

Prihlás sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre