Osud mesta Pompeje nespečatila len sopka Vezuv. Skazu a smrť priniesla aj ďalšia udalosť, ktorú sme doposiaľ prehliadali
Výskumníci objavili dve kostry mužov, ktorí prežili prvotnú erupciu sopky Vezuv. Nakoniec ich zabilo zemetrasenie hneď po nej.
V roku 79 nášho letopočtu explodovala sopka Vezuv a erupcia pochovala pod vrstvou popola legendárne mesto Pompeje. Výskumníci však začínajú predpokladať, že samotná erupcia nebola to jediné, čo sa v osudný deň Pompejí mohlo odohrať.
Na novej štúdii sa podieľali vulkanológovia, geológovia a antropológovia. Tí začali skúmať, či v deň erupcie sopky Vezuv neprispelo k tragédii Pompejí aj zemetrasenie. V rámci výskumu analyzovali dve kostry, ktoré naznačujú, že títo ľudia umreli kolapsom steny, za ktorú môže práve zemetrasenie.
Náznaky zemetrasenia môžeme objaviť aj v listoch, ktoré opisujú otriasajúcu sa zem počas erupcie sopky. Autori práce vysvetľujú, že ich práca je prvou, ktorá sa zameriava na komplexné vyšetrovanie dopadu viacerých zemetrasení, ktoré sa odohrávajú v rovnakú dobu.
“Ide o náročný výskum, pretože príznaky sopečnej aktivity a seizmickej činnosti sa môžu odohrať v rýchlom slede za sebou. To znamená, že sopečná činnosť môže prekryť zemetrasenie a naopak,” vysvetľuje jeden z autorov štúdie, doktor Domenico Sparice.
Vyšetrovanie toho, čo sa v osudný deň skutočne odohralo má veľa úskalí a vedci to prirovnávajú k stavaniu puzzle, pretože všetky časti skladačky musia do seba perfektne zapadať, aby odhalili, čo sa naozaj stalo. V rámci štúdie však dokázali, že seizmická aktivita zohrala výraznú úlohu pri deštrukcii Pompejí. S najväčšou pravdepodobnosťou aj výrazne obmedzila možnosti obyvateľov mesta pri úteku.
Príčina a následok
V tomto prípade bolo pre vedcov kritické správne popísať vzťahy príčiny a následku. Pochopenie toho, čo viedlo k čomu vedcom dovoľuje rekonštruovať sled udalostí a zároveň to odhaľuje ako sa navzájom ovplyvňovala seizmická a sopečná činnosť a aké mali tieto dve sily vplyv na budovy a ľudí.
Neprehliadni
Pri archeologickom výskume budovy Casa dei Pittori al Lavoro si vedci všimli niečo zvláštne ohľadom toho, ako sa budova zrútila.
“Presnejšie sme si všimli, že jemné detaily sa nezhodovali s tým, čo by mohla spôsobiť sopečná činnosť sama o sebe. Vedeli sme, že musí existovať ešte nejaké iné vysvetlenie,” tvrdí doktor Mauri Di Vito, spoluautor výskumu.
Kostry s vážnymi fraktúrami vedcov naviedli na novú stopu
Archeológovia mali podozrenie, že za kolapsom budovy môže stáť niečo iné, než erupcia sopky Vezuv. V tomto podozrení ich utvrdil nález dvoch kostier, ktoré sa vyznačovali závažnými fraktúrami a ďalšími zraneniami.
“Erupcia zastihla obyvateľov Pompejí uprostred každodenného života. Približne 18 hodín padali na mesto čiastočky horniny a popola, čo viedlo obyvateľov k tomu, aby našli úkryt. Keď popolnatý dážď prestal, tí čo prežili si mysleli, že sú z najhoršieho vonku. Potom začalo silné zemetrasenie,” črtajú príbeh Pompejí vedci.
Niektorí ľudia dokázali z mesta odsúdeného na zánik ujsť. Tí, ktorí nestihli, však mohli skončiť pod stenou budovy, v ktorej hľadali úkryt pred katastrofou. Minimálne dvoch ľudí postihol práve takýto osud.
Erupcia ich nezabila
Objavené kostry patria mužom vo veku 50 rokov. Prvý muž umrel okamžite po tom, ako ho rozdrvila padajúca stena. Druhý muž si mohol byť vedomý rizika a snažil sa ochrániť okrúhlym dreveným objektom.
Vedci tvrdia, že títo muži nezomreli vdýchnutím popola alebo extrémnym teplom. To naznačuje, že prežili prvú fázu erupcie sopky, no následne ich zabila oslabená stena, ktorú zrútilo zemetrasenie.
Nové objavy nám dávajú čoraz jasnejšiu predstavu o tom, čo skutočne zasiahlo Pompeje a ako jedna z najznámejších katastrof prebiehala. Vedci aj naďalej pokračujú v archeologických výskumoch a hľadajú stopy nových procesov, ktoré mohli v osudnej chvíli rozhodovať medzi životom a smrťou pompejčanov. Vedci zatiaľ nedokážu spoľahlivo odhadnúť, koľko ľudí vtedy umrelo následkom sopečnej erupcie a koľko umrelo následkom zemetrasenia, ktoré nasledovalo.
Komentáre