Oplatí sa riskovať, alebo by sme mali zvoliť bezpečnejšiu cestu? Táto skupina neurónov pozná odpoveď
Vedci z inštitútu MIT objavili komplexné procesy prebiehajúce v hlbších častiach mozgu.
Pri dôležitých rozhodnutiach musíme brať do úvahy množstvo faktorov. Vyváži odmena riziko, ktoré musíme podstúpiť? Existuje nejaká bezpečnejšia možnosť? Oplatí sa zariskovať kvôli väčšej odmene?
V našom mozgu sa nachádza skupina neurónov, ktorá ukladá informácie o možných výsledkoch určitého rozhodnutia. Táto skupina sa stáva obzvlášť aktívnou, ak je výsledok nášho rozhodnutia iný, než sme predpokladali. Vedci z inštitútu MIT teda predpokladajú, že tieto neuróny pomáhajú nášmu mozgu prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam.
„Ak je výsledok presne taký, aký sme očakávali, nič sa nenaučíme. Tento druh mozgovej aktivity pracuje s prekvapujúcimi výsledkami a učí sa, nech je výsledok nášho rozhodnutia prekvapivo pozitívny, alebo naopak negatívny,“ vysvetľuje Bernard Bloem vedúci autor štúdie.
Ak táto skupina neurónov nepracuje tak ako má, otvárajú sa dvere k rôznym neuropsychickým chorobám, predovšetkým ale k úzkosti a depresii. Stačí len malé narušenie a skupina neurónov zodpovedajúcich za naše rozhodnutia môže začať konať impulzívne, alebo nás naopak paralyzuje nerozhodnosťou.
Časť mozgu, v ktorej sa „rozhodovacie neuróny“ nachádzajú, sa označuje ako striatum, alebo prúžkované teleso. Tento región sa spája s rozhodovaním, ktoré si vyžaduje premýšľanie nad dôsledkami nášho konania. Vedci z MIT chceli bližšie zistiť, ako si náš mozog vyberá najlepšiu možnosť v prípade, že všetky varianty majú svoje plusy, ale aj mínusy.
Začali s experimentami na myšiach. Tie vytrénovali tak, aby otáčali kolesom buď doľava alebo doprava. Za otočenie do jedného smeru dostali odmenu, alebo postih, v tomto prípade ich ofúkli vzduchom. Myši sa časom naučili vykonávať rozhodnutia, ktoré maximalizovali odmenu a minimalizovali negatívum, ktoré sa nieslo spolu s rozhodnutím. Vedci postupne menili pravdepodobnosť toho, či myš dostane odmenu, alebo ju ofúknu vzduchom.
Neprehliadnite
Prispôsobenie sa neočakávaným výsledkom
Myši museli svoje správanie prispôsobiť novým podmienkam a práve vtedy vedci monitorovali aktivitu neurónov v striate. Vedci očakávali, že časť neurónov sa bude snažiť pochopiť, ktoré akcie sú dobré a musia byť opakované, alebo ktorým akciám sa vyhnúť. Prekvapením experimentu bola časť neurónov, ktorá zaznamenávala vzťah medzi jednotlivými rozhodnutiami a ich výsledkami.
Obzvlášť aktívne boli v prípade, keď otočenie kolesa viedlo k neočakávanému výsledku, čiže ak namiesto očakávanej odmeny dostali vzduch. Neuróny si neočakávaný výsledok zaznamenali a povedali mozgu, že je čas zmeniť správanie.
Väčšina týchto neurónov sa nachádza v striazómoch, zhluku neurónov nachádzajúcich sa v striate. Striozómy následne posielajú informácie do rôznych častí mozgu. Komunikujú s regiónmi produkujúcimi dopamín, alebo s regiónmi, ktoré slúžia na plánovanie pohybu.
Výsledky štúdie sa nemusia uplatniť len vo svete myší, ale aj v tom našom. Vedci tvrdia, že rovnaké princípy ovládajú aj naše každodenné rozhodnutia. Vedci ako príklad uvažujú rozhodnutie, či si dať po večeri zmrzlinu, alebo nejakú zeleninu. Sladkosť vedie k okamžitej radosti, no môže sa odzrkadliť na váhe, či zdraví. Zelenina je zdravšou možnosťou z dlhodobého hľadiska, no neprináša okamžitú radosť.
Vedci na tomto príklade uvádzajú, že náš mozog môže vnímať obe možnosti ako rovnako dobré. Neuróny v striate ale vedia, prečo sú obe možnosti dobré, no zároveň si uvedomujú aj dlhodobejšie dôsledky.
Komentáre